Tokio je nielen najväčšie mesto sveta, kde sa na ploche vyše 13-tisíc kilometrov štvorcových tisne takmer 40 miliónov ľudí, ale aj jedno z najfascinujúcejších miest na tomto svete. V Tokiu si uvedomujem, že som absolútne nekonzistentný, čo sa týka cestovateľských vyjadrení. Milujem hory, zeleň a miesta, kde je málo ľudí. Ani vám to nejako nesedí, však? Tokio je iný svet a iná galaxia, kde sa mi tak páči, že by som si tu vedel žiť, len… Musel by som byť veľmi bohatý a musel by som si zvyknúť na mnohé veci, ktoré si ako turista asi neuvedomujem. Napríklad taký priestor. Všetko je také malé, úzke, stiesnené, minimalistické. Aj keď som býval v nejednom tokijskom byte, najviac si to človek uvedomí v miestnych hoteloch. Každý z nás pri cestách využil hotely. Čím má hotel viac hviezdičiek, tým väčší priestor v ňom očakávame. Tu však narazíme na krutú realitu. Viac hviezd automaticky neznamená aj väčší obývací priestor. Musíme zahodiť všetky svoje predstavy a pripraviť sa, že sa tu budeme zoznamovať s vecami, ktoré sú také iné.
Vždy, keď otvorím hotelovú izbu, teším sa, akú malú izbu dostanem a hlavne ako bude zorganizovaná. Japonci sú majstri sveta v minimalizme a v optimalizácii priestoru. Musia byť, lebo keď sa tisne toľko ľudí na takom priestore, musia sa čo najlepšie vynájsť. Ešte teraz si pamätám na zaujímavý rozhovor s japonskou sprievodkyňou, ktorá sa pýtala na môj byt. Na otázku, koľko štvorcových metrov má moje hniezdo, pri čísle 70 metrov štvorcových zvýskla. „To ti tvoja robota tak zarába?“ Keď som jej oznámil, že jej plat je vyšší ako môj, nedokázala to pochopiť. „V Tokiu má bežný človek okolo 48 metrov štvorcových,“ oznámi mi túto pre mňa zaujímavú informáciu s dodatkom, že ceny bytov sú vyššie ako u nás na Slovensku. Potom nemôžeme očakávať, že dostaneme hotelovú izbu s veľkosťou cirkusového stanu. Stačí sa vlastne pozrieť okolo seba a vidíme, ako sa všetko na seba tisne. Že my vraj máme vzdialenosť od vlaku k bytovej zástavbe minimálne 60 metrov? Prosím, tu v Tokiu to ani neaplikujte. Pri jazde autom alebo vlakom máte pocit, že tých bytov sa môžete vyslovene dotýkať. Nuž, poďme sa pozrieť na hotelovú izbu. Keď otvorím dvere, privíta ma malá úzka chodbička. Naschvál som použil zdrobneninu, lebo stačí len jeden krok a už som pri posteli, ktorá kopíruje tri steny. Nemusíte sa obávať, že dostanete malú posteľ. Tá je všade na svete rovnaká, len je tak klaustrofobicky umiestnená. „Kde si dám batožinu?“ pýtam sa sám seba, lebo každá vec navyše tu zaprace priestor. „Pod posteľ!“ Uvedomím si, že aj preto sa tu postele robia tak trochu vyššie, aby si pocestný vedel umiestniť veci. Rozhliadnem sa okolo seba a vidím, že všetko má svoj presne vymedzený priestor. Kanvica na vodu je v rohu naľavo, maličký kôš napravo a ešte je tu minimalistický priestor na počítač, ktorý tu má azda každý. Mňa však zaujíma kúpeľňa. Na ploche meter krát meter a pol je všetko. Záchod, ktorý je robotický a dostanem sa k nemu neskôr, umývadlo a čuduj sa, svete, aj vaňa. Pozornému čitateľovi neušla informácia o veľkosti kúpeľne a má pocit, že ma teraz nachytal. Ako tam môže byť vaňa? A kde je napísané, že vaňa musí byť taká veľká, aby ste sa v nej vystreli? Stačí si do nej sadnúť, nie? Ak sa v nej postavíte a máte ako ja takmer dva metre, vaša hlava sa zoznámi so stropom. Malé však neznamená zlé. Prešiel som veľa kútov sveta a stále tvrdím, že Japonsko je najčistejšia krajina na zemeguli. Nikto ju nedokáže prekonať, ako bývalý housekeeper viem zistiť, čo je a čo nie je upratané. Napriek tomu, že som v štvorhviezdičkovom hoteli, nemám pocit, že by ma oklamali. Nikde na svete nedostanete v cene ubytovania nielen všetky zubné kefky, pasty, gély, mastičky, hrebene, nite na zuby či ušné čističe, ale aj kimono. Hoci keď nad tým uvažujem, tak to kimono je mi na dve veci. Je také malé, že keď si ho oblečiem, mohol by som slúžiť ako predloha na perverzné japonské video. Ďalšia vec, ktorá ma prekvapuje v rámci optimalizácie, sú informácie. Inde vo svete si otvoríte nejakú brožúru, tu je všetko v televízii. Od hesla na wifi až po náučné videá, ako sa správať povedzme počas zemetrasenia.
Tokio ročne zasiahne vyše 600 zemetrasení v rôznej intenzite. To znamená takmer dve zemetrasenia denne, ale vy ich reálne pocítite len niekedy. Napríklad pri mojej poslednej návšteve sedím na posteli, píšem článok a odrazu sa všetko začne hýbať. Nie veľmi, len tak mierne. Najprv také silnejšie ťahanie za posteľ, ktoré prešlo do menších vibrácií a na záver tohto 30-sekundového predstavenia prišiel silnejší záchvat. Pozriem ihneď na oficiálnu stránku, ktorá mi dá odpoveď, čo som zažil. Otrasy vznikli 80 kilometrov pod zemou, asi 100 kilometrov od miesta, kde sa nachádzam a intenzita nebola až taká silná., Len 4,4 stupňa Richterovej stupnice. Ako by ste zareagovali? Prepadli by ste panike? Pre Japonca sú takéto prekvapenia normálne a ani sa nad nimi nepozastaví. Kým im nepípne správa v mobile, ani to nestojí za slovo. Len cudzinci sa obzerajú, čo to zažili. Sú prekvapení, že život plynie ďalej a v ich okolí nie je nič zničené. „My v Japonsku staviame veľmi odolné stavby. Stoja síce až trikrát toľko, čo povedzme u vás doma na Slovensku, ale keď si spočítame, čo by sme dali za opravu, tak radšej investujeme viac,“ ozrejmí skutočnosť japonský stavbár.
Prepínam ďalšie informácie v televízii a narazím na bizarnú správu. „Ak by ste si chceli pozrieť filmy pre dospelých, kupón si zakúpite na ôsmom poschodí cez automat.“ Toto ma vážne zaujalo. Na jednej strane sa vás Japonsko pri vstupe do ich krajiny pýta, či nemáte nejaký pornografický materiál a teraz vám hotel ponúka film pre dospelých. Už dávnejšie viem, že Japonci sú extrémne hanbliví a vypýtať si takýto kupón na recepcii by bolo nepríjemné. Preto automat umiestnili na poschodí, nech sa národ japonský nehanbí.
Koniec prvej časti.
Máte otázky na článok „Tokio je najfascinujúcejšie hlavné mesto“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Chceli by ste ísť s nami do Japonska? Pridajte sa na jeden z mnohých termínov viď
Autor
Čítať viac článkov