Veľkonočný ostrov – kúsok zeme stratený uprostred nekonečného Tichého oceánu. Oficiálne ide o najodľahlejší ostrov na našej planéte. Objavili ho na Veľkú noc v roku 1722, a práve preto je v Európe známy ako veľkonočný. Jeho pravý polynézsky názov je Rapa Nui. Kto boli jeho obyvatelia? Ako vznikli jeho slávne sochy? A prečo ho niekedy voláme aj najzáhadnejším ostrovom sveta?
Ako sa dostať na Veľkonočný ostrov
Už jeho poloha ho premieňa na dobrodružstvo. Prístup na Veľkonočný ostrov je sám o sebe zážitkom. Nikde na svete nenájdete odľahlejší kúsok zeme. Ak by ste z neho chceli zamieriť na najbližšie obývané miesto, museli by ste preplávať alebo preletieť 2 000 kilometrov ponad Tichý oceán. A to ste stále len na inom ostrovčeku s menej ako 500 obyvateľmi.
„Naozajstná“ pevnina je vzdialená až 3 700 kilometrov. Aktuálne sa sem viete dostať len 5 a pol hodinovým letom zo Santiaga, hlavného mesta Čile. Ostrovček mu totiž patrí. Ešte pred pandémiou sa naň lietalo aj z Tahiti, presun však pandémiu neprežil. 7 500 obyvateľov ostrova žije v jedinom meste Hanga Roa. Okrem neho na ňom nie sú prakticky žiadne sídla. Ostrov má len 15 kilometrov na dĺžku. Kamkoľvek sa vydáte, vždy sa po chvíli ocitnete pri mori. Načo tam potom ísť?
Čo vidieť na Veľkonočnom ostrove
Najväčším ťahákom ostrova sú slávne sochy Moai, známe ako tváre Veľkonočného ostrova. Na ostrove sú ich desiatky. Z ďaleka však nie sú jediným ťahákom. Dajú sa tu napríklad pozrieť aj tri sopky. Na svahoch jednej z nich je dokonca aj lom, kde zo sopečného kameňa vysekávali záhadné sochy. Pri druhom zas nájdete archeologické nálezisko Orongo spojené s exotickou miestnou kultúrou. Okrem toho je tu aj malé múzeum. Môžete navštíviť aj miestne kultúrne a gastronomické podujatia, ktoré tu organizujú aj pre návštevníkov ostrova. Skrátka, dá sa tu čo robiť aj niekoľko dní. Nižšie nájdete ku všetkému detaily.
Zástupy tajomných sôch na Veľkonočnom ostrove
Nad ostrovom bdejú legendárne sochy Moai, ktoré možno poznáte z fotografií. Podľa vedcov majú až 700 rokov. Nájdeme ich po celom obvode ostrova. Takmer vždy sú osadené chrbtom k moru a tvárou na miesta, kde kedysi údajne stáli dediny. Historici tvrdia, že ide zjavne o ochranných duchov, ktorí mali strážiť ľudské sídla. Podľa legiend tieto 10 metrov vysoké kamenné sochy kedysi chodili po ostrove. Hoci to znie neuveriteľne, keďže každá z nich váži viac ako Boeing 737, nie je to nemožné. Prečo?
Jednou z najväčších záhad Veľkonočného ostrova boli práve legendy o chodiacich monumentálnych sochách. Aj dnes nájdeme 90-tonové kolosy vzdialené kilometre od lomu, v ktorom ich vytvorili. Ako je to možné? 100-percetné vysvetlenie neexistuje. Pravdepodobné áno. Prekvapivo vzniklo v Českej republike. V 80. rokoch minulého storočia inžinier Pavel Pavel vytvoril repliku sochy Moai, ktorá vážila 20 ton. Následne vyskúšal najpravdepodobnejšiu metódu, ktorou sa obrovské sochy transportovali. Sochu postavil pomocou lán, tie následne upevnil o vrch hlavy a spodok sochy a pomocou desiatok dobrovoľníkov ju posunuli za jeden deň o neuveriteľných 100 metrov.
Tento výskum zaujal aj známeho nórskeho etnografa a dobrodruha Thora Heyerdala, ktorý Pavla pozval zreplikovať experiment na Veľkonočný ostrov. Skutočnú obriu sochu vážiacu 90 ton posunul pomocou lán a len 16 ľudí. Odvtedy sa predpokladá, že sochy Moai na ostrove naozaj chodili. A jednou z najznámejších postáv modernej histórie ostrova sa stal nakoniec aj český inžinier z okolia Písku.
Kolíska sôch – Rano Raraku
V jedinom lome na svahoch vulkánu Rano Raraku vysekali zo sopečného tufu viac ako 900 sôch. Staršie teórie tvrdia, že ich vytvárali súťažiace kmene. Tie sa následne údajne medzi sebou vyvraždili. Najnovšie výskumy po roku 2020 však zistili, že len minimum exhumovaných mŕtvol má na sebe stopy násilia. Odborníci preto predpokladajú, že obyvatelia ich vytvorili na ochranu. Tá však nefungovala. Európski objavitelia totiž so sebou priniesli choroby, ktoré zrejme zdecimovali miestne obyvateľstvo.
Nahnevaní ostrovania preto stojace sochy pozhadzovali. Faktovo to sedí, záznamy z 19. storočia totiž spomínajú len ležiace sochy. V súčasnosti niektoré sochy však opäť stoja a strážia ostrov. V 20. storočí totiž 58 z nich opäť postavili. Zvyšné sochy nájdete roztrúsené okolo piedestálov alebo vo veľkom lome Raro Raraku. Práve tu vzniká aj populárna fotografia sochy trčiacej zo zeme.
Plošiny Ahu
Sochy mimo lomu Raro Raraku nájdeme osadené alebo popadané okolo plošín zvaných Ahu. Aj oni si zaslúžia pozornosť. Postavili ich z kameňov, ktoré nespája žiadne spojivo. Opracovali ich dômyselne, zapadajú do seba veľmi hladko a držia aj po stovky rokov. Museli pritom vydržať aj mohutnú váhu obrovských sôch. Ahu preto považujeme za nenápadnejší, ale rovnako úctyhodný inžiniersky úspech ako samotné sochy. Najznámejšie sú Ahu Tongariki, kde nájdete stáť až 15 sôch vedľa seba. Tiež Ahu Akivi, kde sú jediné sochy otočené tvárou k oceánu alebo Ahu Te Pito Kura, pri ktorom leží najväčšia socha Moai.
Kultúra Veľkonočného ostrova a Orongo
Kultúra veľkých sôch Rapa Nui zanikla v 19. storočí. Dôvodom boli zrejme vyššie spomenuté choroby. Obyvatelia sa tak upli k novému kultu vtáčieho muža. Po pôvodných domorodcoch sa zachovalo minimum písomných zdrojov. A to, čo existuje, je dodnes nerozlúštené. Všetko tým pádom dedukujeme z archeologických nálezísk. Najzaujímavejšie je Orongo na svahoch sopky Ranu Kao, ležiace nad hlavným mestom Hanga Roa. Kultúra vtáčieho muža je jedno z najzvláštnejších náboženstiev Polynézie. Verilo vo vtáčieho muža, ktorý sa mal zvláštnym rituálom stať vyvoleným bohom.
Vtáčím mužom mohol byť náčelník, ktorého vybraný zástupca zvíťazil v osobitej vytrvalostnej súťaži. Pre svojho náčelníka musel zliezť 300 metrov vysoký útes, preplávať 4 kilometre v mori plnom žralokov a na malom opustenom ostrovčeku počkať na prílet sťahovavých vtákov. Vtáci sem každoročne prichádzali hniezdiť a znášať vajíčka. Práve prvé znesené vajíčko musel zástupca náčelníka ukradnúť, preplávať s ním cez žralokov späť na pevninu, vyliezť na útes a odovzdať ho svojmu náčelníkovi. Vtáčím mužom sa nestal zástupca, ktorý plával cez žralokov, ale sám náčelník. Jeho kmeň bol vyvolený medzi ostatnými. Bol to však len sezónny titul, fascinujúca súťaž sa každoročne uskutočňovala.
Čo ochutnať na Veľkonočnom ostrove?
Kuchyňa Veľkonočného ostrova je jedinečná zmes Južnej Ameriky a Polynézie. Miestne jedlá využívajú najmä ryby a morské plody. Zároveň je jej súčasťou aj koreňová zelenina a rôzne druhy tekvice. Medzi najznámejšie jedlá patrí populárna juhoamerická surová ryba so šalátom Ceviche, zľahka opečený tuniak Tuna Ahi alebo Umu Rapa Nui. Čo je umu? Naozajstná polynézska špecialita, keď sa do banánových listov zabalí ryba so zeleninou. Následne sa spolu pečú zasypané v jame s uhlím, v takzvanej zemnej peci. Vždy sa pečú väčšie kusy ryby spolu s kopcom zeleniny. Ide o formu hostiny na Veľkonočnom ostrove.
Atmosféra pokoja
Veľkonočný ostrov je iný ako ostatné. Keď som ho ako uponáhľaný Európan navštívil, mal som pocit, že čas plynie príliš pomaly a nič sa nedeje. Najväčší pohyb na celom ostrove predstavoval nedozerný Tichý oceán a jeho hypnotické vlny. S odstupom času som si však uvedomil, že to je jedno z najzaujímavejších miest, aké som počas cestovateľských rokov navštívil. Atmosféru ostrova by som opísal ako mierne clivú. Pokoj, ktorý tu vládol zas akoby z iného sveta. Nie je ľahké sa sem dostať. Ostrov je ďaleko a ceny sú drahé. Nič podobné však inde nezažijete. Fascinujúce sochy zmiznutej civilizácie, vyhasnuté sopky a exotická kultúra… A to všetko na maličkom ostrove stratenom uprostred Tichého oceánu. Určite odporúčam.
9 tipov, čo zažiť na Veľkonočnom ostrove
- Prechádzku po lome Ranu Rarku, kde vyrábali sochy Maoi
- Fotografiu s 15 stojacimi Moai na Ahu Tongariki
- Výhľad na vyhasnutú sopku Ranu Kao
- Objavovať kultúru vtáčieho muža v Orongo
- Ochutnať Umu Rapa Nui
- Vychutnať si atmosféru samoty počas búrlivého prílivu
- Okúpať sa s korytnačkami na Pea Beach (ak zvládate studenú vodu)
- Pozrieť si polynézsku tanečnú show
- Prenajať si bicykel a skúmať najodľahlejší ostrov sveta na dvoch kolesách
Praktické informácie o Veľkonočnom ostrove:
- Na Veľkonočný ostrov sa aktuálne dostanete len štyri razy týždenne 5 a pol hodinovým letom zo Santiago de Chile. Cena letenky sa často mení, ale jednosmerný let je od 180 eur.
- Kedy navštíviť Veľkonočný ostrov? Sezóna je od apríla do novembra, keď v oblasti menej prší. Je tu vlastne miestna zima. No nečakajte reálnu zimu. Veľkonočný ostrov má celoročne priemernú teplotu medzi 17 až 23 stupňov Celzia. Vzhľadom na silné tichomorské vetry je tu počasie vhodné na sveter.
- Koľko času byť na Veľkonočnom ostrove? Oplatí sa tu prežiť dva alebo tri celé dni, v závislosti od toho, akým rýchlym tempom chcete spoznávať. Za tri dni sa dá pohodlne stihnúť všetko, čo ostrov ponúka.
- Na Veľkonočnom ostrove je aktuálne takmer všade povinný miestny sprievodca, vie vám ho pomôcť vybaviť aj ubytovanie. Stojí od 80 USD na deň.
- Vstupné na Veľkonočnom ostrove sa platí na všetky atrakcie naraz. Je to vlastne permanentka, v rámci ktorej môžete navštíviť koľkokrát chcete všetky stojace sochy, a raz za pobyt lom, kde ich vyrábali – Rano Raraku a Orongo. Cena je 80 dolárov na osobu.
Ak ťa zaujímajú málo navštevované miest apozri aj náš článok o neznámych miestach Južnej Ameriky. Ak by si sa chcel pozrieť do Južnej Ameriky s nami, tak sa môžeš pridať aj na náš prepracovaný zájazd Peru, Bolívia, Chile.
Autor
Čítať viac článkov