Dymiaca hora je opäť aktívna. Popocatépetl sa prebudil a úrady pre istotu začali pripravovať prístrešky, ak by náhodou nastala evakuácia. Sopka však skrýva viac ako len popol, je plná príbehov a kuriozít.
Kolónam áut v Mexico City sekunduje množstvo semaforov. Na každom rohu vidieť políciu. Akoby mala tento raz všetko pod kontrolou. Domáci sa však stále necítia bezpečne. Mexiko je po Venezuele v poradí druhou krajinou Latinskej Ameriky, kde domáci najmenej dôverujú polícii. Na celú situáciu preto z výšky dohliada ešte niekto iný – „Veľký Brat“. O osude ľudí v týchto dňoch rozhoduje intenzívnejšie než obvykle.
Dymiaca hora späť v hre
Sopka Popocatépetl sa prebudila z dlhého spánku. Domáci ju prezývajú aj El Popo alebo Dymiaca hora, čo sa do aztéckeho jazyka nahuatl prekladá ako Popocatépetl. Sopka leží len 70 kilometrov od jedného z najľudnatejších miest planéty Mexico City. Kým v Pueble výbuchy roztriasli okná a dvere, v Mexico City pád popola uzavrel tamojšie letisko. Prerušili až 1 200 letov.
Aj napriek pádu popola a výbuchom či miernemu nárastu aktivity, vulkanický semafor zostáva v žltej fáze 3. Znamená to: zostaňte v strehu a pripravte sa na možnú evakuáciu. Je to krok pred červeným poplachom, teda pred ohrozením života.
Aký je veľký?
Popocatépetl sa nachádza medzi hranicami štátov Mexico, Morelos a Puebla. Považuje sa za stratovulkán, ktorý vytvorili vrstvy lávy a popola. Dosahuje až 5 452 metrov nad morom, čo ho premieňa na druhú najvyššiu horu Mexika. Nad ním sa týči už len Pico de Orizaba, ktorý dosahuje 5 636 metrov nad morom.
Leží v Neovulkanickom pohorí. Predpona Neo nie je v názve náhodou. Vysvetľuje, že v oblasti stále dochádza k vulkanickej činnosti a k vzniku nových vulkánov. Vulkanický pás sa tiahne naprieč južným Mexikom a jeho najvýznamnejšími sopkami okrem Popocatépetl sú aj Volcán de Colima, Iztaccíhuatl, Paricutín, Matlacuéyetl alebo Citlaltépetl.
Prečo je jedna z najnebezpečnejších?
Na sopečnú aktivitu Popocatépetl upriamili pozornosť milióny ľudí. Výbuch môže ovplyvniť životy všetkých z nich. V okruhu necelých 100 kilometrov totiž žije viac ako 25 miliónov ľudí. Popocatépetl preto patrí medzi najnebezpečnejšie sopky sveta.
Za erupciou je aj ľudská činnosť
Najsilnejší výbuch zaznamenali v poslednom období medzi 18. a 19. decembrom 2000, keď evakuovali 14 000 ľudí. Jej aktivita sa nasledujúce dni ešte zvýšila. Na Štedrý deň výbuch odhodil úlomky kupoly až do vzdialenosti 2,5 kilometra. Popol sa tiahol až päť kilometrov.
Okrem veľkých výbuchov zaznamenali aj zopár slabších. Väčšina z nich súvisela s ľudskou činnosťou. Vysoký obsah síry v Popocatépetl prilákal viacerých „dobyvateľov“. Jeden z nich do stredu krátera uložil 28 náloží dynamitu. Nechcel však docieliť najväčší výbuch, ale získať na predaj čo najväčšie množstvo síry.
Z výšky sa dívať nedá
Hoci výstup na sopku bol v minulosti vyčerpávajúci, výhľad za to rozhodne stál. Čo bolo, už nie je. Popocatépetl dopadol podobne ako mayské alebo aztécke pyramídy. Výstup na sopku totiž v roku 1994 zakázali. Jej krásy mohli ľudia obdivovať viac ako 70 rokov, no keď v roku 1991 povstala „z popola,“ nečinnosti bol koniec a výstup na ňu zakázali. Okrem iného erupcia v roku 1994 zintenzívnila aj monitorovanie sopky. V súčasnosti ide o jednu z najsledovanejších sopiek na svete. Nachádza sa na nej 16 staníc.
Sila čísla 70
Nielenže leží 70 kilometrov od Mexica City, ale približne 70 rokov si ľudia viac menej pokojne nažívali. Podľa El Paísu je sila v číslach. Výskumník Hugo Delgado Granados tvrdí, že sa Popocatépetl budí každých 70 rokov. Chvíľu postraší a následne na 70 rokov opäť zaspí.
Čo očakávať?
Hoci je aktívnejšia ako pred pár mesiacmi, stále sa jej explózie radia do nižšej až strednej intenzity. Podľa Cenapred, Národného centra pre prevenciu katastrof, budú podobné explózie pokračovať, no v krátkom horizonte sa ustália. Výskumníci očakávajú najmä emisie popola.
Autor
Čítať viac článkov