Jej osvietený prístup k filozofii zanechal vplyv v tamojšom regióne dlhodobo potom, čo prestala existovať. Reč je o najstaršej univerzite na svete. Nie je v Oxforde, v Bologni, v Salamance, ani v Paríži či v Cambridge. Nachádza sa dokonca na inom svetadiele.
Zdroj všetkých vedomostí, ktoré máme, pochádza z Nalandy. Povedal kedysi Dalajláma. Za viac ako sedem storočí, keď Nalanda prekvitala, sa jej totiž nič nevyrovnalo. Založili ju ešte v roku 427 po Kristovi, no fungovala len do 12. storočia. Jedinými, čo z nej zostali, sú červené tehlové ruiny.
Prvá spomedzi všetkých
Nalanda sa považuje za prvú univerzitu na svete, nachádzajúcu sa v indickom štáte Bihár na severovýchode Indie. V jej priestoroch bolo viac ako deväť miliónov kníh, teda rukopisov z palmových listov.
Do svojich „lavíc“ prilákala viac ako desaťtisíc študentov zo strednej a východnej Ázie, napríklad z Tibetu, Kórey alebo Číny. Prichádzali sem študovať medicínu, logiku, matematiku, ale aj budhistické princípy podľa vtedajších učiteľov. Táto univerzita vo vzniku predbehla Oxfordskú univerzitu, ale aj najstaršiu európsku univerzitu v Bologni, ktorá začala fungovať až v roku 1088.
Kto ju založil?
Kláštornú budhistickú univerzitu založili panovníci impéria Gupta. Zaujímavosťou je, že boli oddanými hinduistami. Budhizmus však akceptovali, dokonca s ním aj sympatizovali. Súčasťou osnov na univerzite sa stali mnohé liberálne, náboženské, ale aj tradičné prvky, ktoré sa vyvinuli práve počas ich vlády.
Univerzita dokonca pravidelne posielala vedcov a profesorov do Číny, Kórey, Japonska, na Srí Lanku alebo do Indonézie. Cieľom bolo šíriť budhistické učenie a filozofiu. Tento prastarý program pomohol rozšíriť budhizmus do celej Ázie.
Úspechy v matematike
V 6. storočí viedol univerzitu Árjabhata, ktorý sa považuje za otca indickej matematiky. Vynikal v algebre, v geometrii alebo v trigonometrických funkciách. Podľa BBC sú najväčším dedičstvom Nalandy práve úspechy v matematike a astronómii. Árjabhata ako prvý údajne priradil nule význam číslice, čím pomohol vyvinúť zložitejšie systémy. Jeho práca dokonca veľmi ovplyvnila rozvoj matematiky a astronómie nielen v Indii, ale aj na celom Arabskom polostrove.
Ak chcel na nej niekto študovať, musel dokázať, že na to má. Prijímacie konanie bolo náročné, podobné tým na súčasných elitných univerzitách. Od študentov sa okrem iného vyžadoval prísny ústny pohovor s poprednými učiteľmi Nalandy.
Prečo „zmizla“
Zo vzdelávacieho centra zostali len archeologické pozostatky, ktoré sú v zozname svetového dedičstva UNESCO. V roku 1190 do oblasti podnikli nájazdy vojenské zložky pod velením turecko-afganského generála Muhammada Bakhtiyara Khaljiho. Snažil sa zničiť všetky centrá budhistického učenia. Nalandu totiž vnímali ako konkurenciu islamu.
Útočníci údajne v oblasti založili požiar, ktorý horel až tri mesiace. Mníchom sa podarilo zachrániť len hŕstku zväzkov kníh z palmových listov, ostatné zhoreli. Nachádzajú sa v múzeách v Los Angeles a v Tibete. V súčasnosti sa areál červenkastých tehál nachádza iba na 23 hektároch. Podľa archeológov ide len o zlomok kampusu, ktorý bol plný kláštorov.
Počas nasledujúcich storočí Nalanda upadala do zabudnutia. Až do roku 1812, keď ju objavil škótsky geodet Francis Buchanan Hamilton. V roku 1861 ju Alexander Cunningham identifikoval ako starobylú univerzitu.
Autor
Čítať viac článkov