Približne 2,3 miliardy kresťanov každý rok slávi Veľkú noc. Oslavy a obrady však nie sú naprieč planétou rovnaké. Zatiaľ, čo v jednej z európskych krajín rozbíjajú tisícky vajec, inde na seba mieria raketami.
Mnohé veľkonočné tradície sú úplne bežné… Nájdu sa však aj také, ktoré dodajú Veľkému týždňu inú „príchuť.“ V tomto prípade nejde o taliansky veľkonočný chlebík Colomba di Pasqua v tvare holubice s hrozienkami či voňavý grécky mazanec Tsoureki. Tieto tradície majú od sladkého veľmi ďaleko.
Rozbité vajcia
Francúzsko sa počas Veľkej noci premieňa na škrupinovú veľmoc. Môžu za to členovia Svetového bratstva rytierov obrej omelety. Tí sa počas sviatkov stretnú prinajmenšom v šiestich mestečkách na juhozápade Francúzska. Jedným z nich je mesto Bessières. Cieľ je jasný: pripraviť a zadarmo naservírovať obriu omeletu. A keď sa povie obriu, tak doslova: 15 000 vajec, 7 000 porcií a panvica s priemerom viac ako 4 metre.
Veslá alebo lyžice
Rozbíjanie vajíčok má na starosti viac ako 50 dobrovoľníkov. Okrem nich na pochúťku dohliadajú aj viacerí kuchári. K rozbitým vajciam následne pridajú kačaciu masť, dve kilá soli, kilo korenia a miestnej pikantnej papričky d’Espelette. Kuchári zmes miešajú na otvorenom ohni 30 až 40 minút. Namiesto miešania to pripomína skôr veslovanie v strede námestia.
Generálova omeleta
Tradície treba dodržiavať. Obria omeleta sa zrodila ešte za Napoleona Bonaparta. A nielen to. Sám ju vymyslel. Potom, čo v danom regióne ochutnal omeletu od miestneho krčmára, nariadil pozbierať v oblasti všetky vajíčka a urobiť z nich obriu omeletu pre celú armádu.
S odstupom času sa však omeleta „zväčšovala“, až prekročila národné hranice. Rachot z rozbíjania vajíčok teda počuť, i keď v iných obdobiach, aj na námestiach v Belgicku, Kanade, Spojených štátoch alebo v Argentíne.
Rozbité krčahy
A keď už rozbíjať, tak poriadne. Na gréckom ostrove Korfu vajíčka vymieňajú za krčahy, respektíve vázy. Obyvatelia ich na Bielu sobotu popoludní vyhadzujú zo svojich balkónov.
Symbol zmŕtvychvstania
Vyhodenie vyzdobených váz symbolizuje výhru nad smrťou a oslavu zmŕtvychvstania.
Hluk z rozbitia im pripomína otvorenie hrobu. Inšpiráciu našli údajne v Benátkach, kde ľudia na Nový rok vyhadzovali z okien staré veci. Dúfali, že im to do ďalšieho roka prinesie nové radosti a šťastie.
Raketová vojna
Nielen Korfu oslavuje sviatky vo veľkom štýle. Celé Grécko sa na Veľkonočnú nedeľu zahalí do dymu ohňostrojov, na ostrove Chios však prach z pyrotechniky strieda raketový prach. Koná sa tam tradičné podujatie Rouketopolemos.
Delá alebo rakety
Bitka údajne začala počas Osmanskej ríše. Jej pôvod je však neznámy. Farnosti San Marco a Panaghia Ereithiani, vzdialené od seba približne 400 metrov, spustia počas Veľkej noci na seba paľbu. Do roku 1889 proti sebe mierili delami, po zákaze a skonfiškovaní ich nahradili po domácky vyrobené rakety. Nasledujúce ráno za priame zásahy súpera vyhlásia víťaza. Hoci obe farnosti zvíťazia, dohodnú sa, že si účty o rok vyrovnajú.
Talianska Madonna che scappa
Veľkonočné sviatky sa podľa talianskeho mestečka Sulmona dajú oslavovať aj pokojnejšie. V stredovekom mestečku slávnosť vrcholí na Veľkonočnú nedeľu, keď sa na ceremónii „stretne“ Panna Mária so svojím zmŕtvychvstalým Synom. Rituál je zložený z viacerých častí. Začína východom sochy Panny Márie z kostola San Filippo Neri v sprievode apoštolov. Jej smútok symbolizujú čierne šaty a biela vreckovka.
Beh naprieč námestím
Vyvrcholenie nastane presne o 12-tej hodine, keď socha Panny Márie v diaľke „uvidí“ svojho Syna. V tom momente nad hlavami začne lietať dvanásť holubíc. Smútočný odev nahradia zelené šaty. Tí, čo sochu Panny Márie prepravujú, sa rozbehnú plnou rýchlosťou na Piazza Garibaldi k postave Ježiša. Dav začne jasať.
Rituál plný povier
Ak všetky okolnosti vyjdú podľa plánov (beh, let holubíc,..), tradícia predpovedá priaznivý rok. V inom prípade môže dôjsť k nešťastiu. Podobná situácia nastala v roku 1914, keď socha Panny Márie počas behu spadla. Viacerí tvrdia, že jej pád predznamenal svetovú vojnu.
Autor
Čítať viac článkov