Na južný pól som prišiel 9. januára 2023 o 20.16 h. slovenského času. Bola to doteraz moja najťažšia cesta. V medzinárodnom tíme som prekonal 1 047 kilometrov, odolával som nástrahám najchladnejšieho kontinentu na svete, 47 dní som spával v stane, ťahal som takmer stokilové sane. Priemerná teplota bola okolo mínus 30° C. Dovoľte, aby som v druhej časti „JUŽNÝ PÓL ALEBO VAŠE NAJČASTEJŠIE OTÁZKY“zodpovedal najčastejšie otázky k tejto krásnej, ale ťažkej ceste.
Ako sme strávili Vianoce
Ak to odľahčím, konečne som prežil tieto sviatky na snehu a ľade. Ale teraz vážne. Vianoce boli veľmi skromné a veľmi krásne. Napriek tomu, že v našej rodine je snom byť počas Vianoc mimo domova, teraz mi prišlo na chvíľu ľúto, že nie som so svojimi najbližšími. Slza nevypadla, ale mal som namále – aj vďaka tomu, že sme sviatky krásne oslávili. Už v Punta Arenas v Čile sme sa dohodli, že každý z nás kúpi malý darček pre toho druhého a vymyslí niečo vianočné.
V ten deň sme skončili s pochodom o dve hodiny skôr, aby sme mali čas obliecť sa do čistého a vyzdobiť stan. Áno, bola aj vianočná výzdoba. Ja som prevesil tabličky čokolády v úlohe salóniek cez stanové šnúrky, Rob vyložil papierové obrúsky s vianočným motívom a Kathinka santaclausovské čiapky. Zaspievali sme si Tichú noc a odovzdali darčeky. Boli to skromné Vianoce, mysleli sme na svojich najbližších a ja sa priznám, že som až teraz pochopil hĺbku tohto sviatku.
Keď sme si rozprávali dej našich najobľúbenejších rozprávok, zistili sme, že rozprávka „Tri oriešky pre Popolušku“ je v Nórsku hit, ktorý vysielajú každé Vianoce úderom jedenástej dopoludnia. Viete si predstaviť, ako sa Rob smial, keď sme s Kathinkou spievali Gottov hit „Kdepak ty ptáčku hnízdo máš“ (ja po česky a Kathinka po nórsky)? A čím som si pripil? No predsa mojím obľúbeným pivkom Budvar, perfektne zamrznutým 🙂
Ako sme sa dostali z pólu domov
Na južný pól sme prišli 9. januára 2023. Ostali sme tu 24 hodín a na druhý deň sme odleteli do base campu Union Glacier Mali sme šťastie, že bolo krásne počasie a lietadlo mohlo odletieť. V kempe Union Glacier sme však čakali na dobré počasie štyri dni. Lietadlá tu pristávajú vtedy, keď je dobrá viditeľnosť, ale musí byť aj dobrý kontrast, sila vetra a ďalšie poveternostné podmienky, ktoré musia do seba zapadnúť. Napríklad expedície z minulých rokov čakali aj 14 dní na to správne počasie. Let z južného pólu na Union Glacier (základný tábor) trval takmer štyri hodiny a z Union Glacier do Punta Arenas v Čile ďalšie štyri hodiny. Po návrate do civilizácie som v čilskom meste strávil dva dni a z hlavného mesta Santiago de Chile som odletel domov na Slovensko.
Používal som ochranné prostriedky proti spáleniu?
Hoci som sa natieral veľmi dôkladne, aj tak som vyzeral ako práve z rúry vytiahnutý. Treba povedať, že takmer každý dopadol podobne, vôbec sme nevyzerali vábne. Slnko je tu veľmi silné aj pre bielu plochu – slnečné lúče sa odrážajú od snehu a ľadu. Používal som opaľovací krém 50 plus, ktorý nesmel obsahovať vodu. Vlastne nič, čo som používal na tvár a pery, nesmelo obsahovať vodu. Nielenže to zamrzne v tube, ale keby ste sa tým natreli, tak vám to zamrzne priamo na tvári a vy získate omrzliny. Raz som si dal na pery labelo, ktoré obsahovalo vodu. Vyzeral som ako havajský bubeník, ktorého doštípali včely.
Ako sme komunikovali s domovom
Cez satelitný telefón Iridium. Mal som predplatené minúty (160) a volal som len veľmi krátko, aby som svojim blízkym oznámil, že žijem a všetko je v poriadku. Tých 160 minút stálo 450 eur.
Ak by sa mi niečo stalo, zachránili by ma?
Antarktída je miestom, kde musíte počítať s tým, že ste na všetko sami. Aj keď som mal poistku (stála 600 eur), vedel som, že sú miesta, kam žiadna pomoc nepríde. Napríklad medzi 87. a 88. stupňom je taká nerovná plocha, že tam nič nepristane. Ak by sa tam stalo nejaké nešťastie, tím si musí pomôcť sám. Ak idete na pól s myšlienkou, že veď sa o vás postarajú, keby dačo – tak radšej na cestu ani nepomyslite. Ja by som to prirovnal k výstupu na himalájske končiare. Každý ide za seba a každý si je vedomý, že mu nemusia pomôcť. To je prosto fakt.
Koľko to celé stálo?
- Samotná výprava – 75-tisíc eur
- Výbava (už som mal veľa vecí z predchádzajúcich ciest) – 3 500 eur
- Letenky do Punta Arenas a späť – 3-tisíc eur
- Poistenie – 600 eur
- Poistenie proti covidu (robili sa testy a ak by som bol pozitívny, nemohol by som ísť) – 2-tisíc eur
- Satelitný mobil – predplatené minúty – 450 eur
- Hotel v Punta Arenas (6 nocí) – 500 eur
Mal som sponzora?
Nie, a ani som ho nehľadal. Preto, prosím, berte všetky informácie o výbave nie ako reklamu, ale ako odporúčanie. Nie som viazaný ničím a nikým. A aj keby som s niekým podpísal spoluprácu, v Travelistane VŽDY ideme do takej, ktorá má zmysel a sme s ňou absolútne stotožnení.
Máte otázky na článok „JUŽNÝ PÓL ALEBO VAŠE NAJČASTEJŠIE OTÁZKY“? Dajte do komentu a radi zodpovieme
Prvú časť vašich otázok nájdete tu
O svojich cestách píšem knihy. Ak by ste si chceli zakúpiť jednu z kníh, pozrite našu ponuku tu
Autor
Čítať viac článkov