Z Garowe sme sa dostali na hranice so Somalilandom za necelé dve hodiny. Počkať… Napísal som hranice? Veď tam vlastne žiadna hranica nie je. Napriek tomu, že Somaliland sa odtrhol od Somálska v roku 1991 a nikto túto mladú republiku neuznal, vlastne tu neexistuje hranica v našom zmysle slova. Ak by ste čakali rampu, policajné búdky alebo niečo, čo vyvoláva pocit hraničného priechodu, ste na omyle. Celé sa mi to skôr zdá, ako keď idete z Podnesterska do Moldavska. Na strane Podnesterska je nejaká búdka, ale Moldavsko tam viac-menej nič nemá. Ak by tu bola pasová kontrola, vlastne by to bolo uznanie pomyselných hraníc. Takže nedostávame výstupnú pečiatku, lebo podľa vlády v Mogadišu neopúšťame Somálsko. Vstupnú pečiatku Somalilandu dostaneme až o dve hodiny v najbližšom meste. Jediné, v čom cítime rozdiel, je fakt, že meníme vojakov. Somálskych za somalilandských. Je to vlastne bizarná situácia, ktorá sa podľa miestnych už dlho nestala. Sme na území nikoho, ktoré kontrolujú vojenské jednotky, ale naši vojaci sa stretnú s tými z druhej strany, podajú si ruky, urobia niekoľko selfie foto a spolu si zapália cigaretky. Čitateľ týchto riadkov si možno povie, čo je na tom také zvláštne? Toto je však kút Afriky, kde sa bojuje a rinčia zbrane. Prosto zažívame niečo neskutočné a zvláštne. Touto hranicou sa neprechádza. Dve nepriateľsky naladené krajiny spravili priateľské gesto.
A čo tie naše víza a pečiatky do Somalilandu? Tak na ne si musíme ešte počkať, kým neprídeme do najbližšieho mesta, ktoré je asi 80 km ďaleko od prechodu cez neoznačenú hranicu. Kým tam prídeme, natrafíme na staré lietadlo z roku 1970, ktoré tu raz núdzovo pristálo. Ide o starý Antonov miestnej leteckej spoločnosti, ktorá zapadla prachom zabudnutia. Lietadlo však nie – stalo sa asi najväčšou miestnou atrakciou. Musíme si zvyknúť, že domáci považujú za krásne práve staré rozhegané lietadlá. Už onedlho budeme obdivovať v hlavnom meste Somalilandu Hargeise starý MIG alebo tank. Čo tam po starých budovách z osmanských čias alebo britskej nadvlády? Starý plech je predsa zaujímavejší! My sa ako malé deti vrháme do vykuchaného stroja a robíme si fotky. Boli ste niekedy v takomto lietadle? Priznám sa, že ja nie.
A čo teda s tými vízami? Tak toto bol môj ďalší bizarný zážitok. V meste Laascanood alebo Las Anod zastavujeme na nevábnom námestí, kde vládne bahno. Poobzerám sa a mám pocit, že som asi v nejakom slume. „Tu nám dajú víza,“ povie vodič, ktorý už začal žuť miestnu drogu kat a jeho oči dostávajú farbu zraku angorských králikov. „Tu?“ pýtam sa neveriacky, on len zahundre niečo o piatich minútach a odfičí za humná. Stojím tu so štyrmi pasmi, nohy zaborené v bahne a ľudia na námestí sa pozerajú na bieleho Slováka v nemom úžase. Keby toto bola moja prvá návšteva Somálska, tak už si ordinujem posledné pomazanie. Ani nie o 20 minút dorazí stará rozheganá toyota. Sedí v nej policajt s vojakom, ktorí už majú svoju rannú dávku ľahkej drogy za sebou. Vyšteknú, že nemajú čas a aby som im dal pasy. „Toto je vízové centrum? Vaše auto?“ pýtam sa skôr ironicky ako pochybovačne, ale oni môj tón nepochopili a nedočkavo chcú opečiatkovať tri pasy s dvojkrížom a jeden s českým levom a moravskou orlicou. Celý proces trvá asi tak desať minút a popritom dostávam opäť otázku, či nie som špión. Koľkokrát som už na ňu odpovedal v roku 2022? Asi si vymením pas, lebo vojakovi sa nepozdávali tie víza z Gabonu, Stredoafrickej republiky, Afganistanu či Konga. Ako sa vlastne dokazuje, či ste alebo nie ste špión? Tu v Somalilande stačí ukázať instagram. Keď mi podáva pasy, spýta sa, či by sme sa nemohli stať kamarátmi cez túto sociálnu sieť. Niečo utrúsim cez zuby, podávam mu 240 USD a teda som oficiálne v neuznanej republike Somaliland.
A viete, čo je na tom asi najzaujímavejšie? Keby sa vám niečo stalo v tejto časti sveta, nikto vám nepomôže. Stratíte pas? Tak ste v poriadnej šlamastike. Dôvod? Nie je tu žiadna ambasáda EÚ. Zas sa pýtate, prečo? Lebo nikto tú krajinu neuznáva! Čiže si musíte dávať pozor, aby sa nič nestalo a vy aby ste to všetko v zdraví prežili. Ale obávať sa nemusíte. Somaliland je oveľa bezpečnejší ako samotné Somálsko, kde vám viac-menej nič nehrozí. Len keby žuli menej katu, bol by som spokojnejší. Ale o tom nabudúce.
Prvý diel cestopisu si viete prečítať tu
O svojich cestách píšem aj v knihách. Najnovšiu knižku si môžete aj s podpisom kúpiť tu.
Chceli by ste ísť s nami na poriadnu expedíciu? Čo tak do Čadu krížom cez Saharu?
Autor
Čítať viac článkov