Na začiatku septembra sme na dva týždne dostali novučičký VW Multivan od Volkswagen Úžitkové vozidlá. Úloha bola jednoduchá. Zobrať ho na niekoľko tisíc kilometrov dlhý roadtrip a preveriť, ako sa v tomto novučičkom aute cestuje. Vybrali sme si preto Balkán, ktorý na rozdiel od iných častí Európy ponúka neuveriteľný mix kultúr, náboženstiev, scenérií, chutí a príbehov. Pravdepodobne žiadny iný kút starého kontinentu nie je taký rôznorodý ako „sud s pušným prachom”, ako sa v minulosti Balkán častokrát označoval. Nachádzajú sa tu vysoké hory, strmé údolia, divoké rieky, husté lesy, azúrové more, historické mestá či rôznorodé kultúry a náboženstvá. Preto sme sa z tejto neuveriteľnej zmesky rozhodli vybrať naj našej cesty. Ktoré to sú? To sa dozviete, ak dočítate do konca náš článok Naj roadtripu po Balkáne.
Najkrajší hrad
Transsilvánsky hrad Mateja Korvína v mestečku Hunedoara patrí nepochybne k tomu najkrajšiemu čo sme počas roadtripu po Balkáne videli. Podľa mnohých je dokonca ešte krajší ako jeho slávnejší bratranec hrad Bran, ktorý údajne patril známemu grófovi Draculovi. Ten sme však bohužiaľ nestihli navštíviť, preto nedokážeme porovnať. Avšak s určitosťou vieme, že Castelul Corvinilor, ako sa po rumunsky nazýva, patrí k najkrajším a najmalebnejším hradom, ako sme vôbec v živote videli.
Korvínov hrad bol postavený v polovici 15. storočia a patril rodine neskoršieho uhorského kráľa, známeho aj u nás, Mateja Korvína. Dnes je častým miestom návštev zahraničných turistov, kde vám lokálni umelci v dobových kostýmoch zahrajú na harfu, citaru či lútnu. V jeho priestoroch si taktiež môžete pozrieť aj výstavu stredovekého mučenia. Tá je však narozdiel od prekrásneho hradu len pre silné žalúdky.
Najlepšie jedlo
Aj napriek tomu, že sme jedli fantasticky takmer po celom Balkáne, za víťaza tejto kategórie musíme označiť našu poslednú zastávku – Bosnu a Hercegovinu. Jedlo v BiH bolo totiž naozaj fantastické. Či už v Mostare s výhľadom na ikonický most alebo aj v spletitých uličkách Baščaršije, starého mesta Sarajeva. Pravdepodobne každý na Slovensku pozná balkánsku klasiku čevapčiči, ale okrem nej sme jedli aj vynikajúcu dolmu či plnenú papriku, sarmu vo vínových listoch, burek alebo klepe (akoby mäsom plnené pirohy). Za najlepšie bosnianske jedlo, ktoré sme ochutnali, však považujeme bosanski lonac, čo je akoby guláš so zeleninou a rôznymi druhmi mäsa. S tradičným bosnianskym chlebom je to naozaj pochúťka, po ktorej sa budete zalizovať ešte dlhé obdobie.
Najlepšie cesty
Najlepšie cesty roadtripu po Balkáne má jednoznačne Bosna a Hercegovina spoločne s Čiernou Horou. Tieto dve krajiny si minimálne na trase, ktorou sme prechádzali my, zaslúžia absolutórium. Krásny novučičký asfalt celou cestou, takmer bez jedinej diery či výmoľa. A to aj napriek často veľmi ťažkému terénu, ktorý prechádzal korytami riek, úzkymi údoliami, horami či prudko klesal z vysokých vrchov priamo na pobrežie mora. Je síce pravdou, že sme v týchto dvoch krajinách prešli dokopy možno len 700 z 3500 kilometrov, ale cesty, po ktorých sme prechádzali, boli vo vynikajúcom stave.
Najkrajší kostol
Katedrála svätého Alexandra Nevského v Sofii. Táto stavba, ktorá bola ešte donedávna najväčšou katedrálou na Balká- ne, vás ohúri už z diaľky. Dokonca sa hovorí, že až do roku 2000 bola najväčšou ortodoxnou katedrálou našej planéty. Či to je ale pravda, netušíme. Avšak, čo vieme veľmi dobre, je, že určite patrí medzi najimpozantnejšie stavby Balkánu. Jej zlaté kupoly žiaria počas slnečného dňa a dávajú stavbe nadpozemský nádych. Rovnako to pôsobí aj v jej vnútri.
Nakoľko ide o bulharskú ortodoxnú katedrálu postavenú v neobyzantskom štýle, tak vám jej interiér môže svojím vzhľadom pripomínať slávnejšiu Hagiu Sofiu v Istanbule. Minimálne nám sa zdali podobné. Ďalším prekrásnym kostolom, ktorému tesne ušiel titul v tejto kategórii, je Kostol sv. Jána z Kaneo v macedónskom Ohride. Pri tejto stavbe nejde možno ani tak o jeho architektonickú krásu, ako o neskutočnú polohu, ktorej vďačí za svoju popularitu. Sedí totiž na vysokom skalnom brale na okraji Ohridského jazera. Tá lokalita je naozaj za všetkých desať bodov. Keby išlo len o ňu, nepochybne zvíťazí v tejto kategórii naj roadtripu po Balkáne.
Najkrajšia cesta
Túto cenu úplne bezkonkurenčne vyhráva rumunská horská cesta Transfagarasan, ktorá dokonca aj podľa známeho motoristického seriálu Top Gear (Grand Tour) patrí medzi najkrajšie cesty našej planéty. Vybudovaná bola na začiatku sedemdesiatych rokov na rozkaz rumunského diktátora Nicolae Ceaușesca, ktorý trpel stihomamom o údajnom napadnutí Sovietskym zväzom.
Preto v roku 1970 nariadil tajnú výstavbu cesty, ktorej úlohou bolo preťať pohorie Fagaras a spojiť tak severnú a južnú časť Rumunska. Táto utajená cesta mala v prípade napadnutia slúžiť na ľahký presun tankov, vojsk a materiálu. Už na prvý pohľad je to impozantná stavba, ktorej serpentíny sa možno ani nedajú zrátať. Aj napriek tomu, že jej účel bol úplne iný, dnes slúži hlavne turizmu. Každý rok ju v letných mesiacoch zaplavia motoristickí nadšenci, ktorí sa chcú previezť touto legendárnou cestou. Preto na nej môžete počas júla a augusta očakávať aj niekoľkohodinové kolóny a preplnené parkoviská.
Taktiež sa pripravte na všadeprítomné medvede posedávajúce vedľa cesty, čakajúce na potravu od davov turistov. Sú naozaj všade. Len my sme ich počas jedného dňa stretli až 11. Niektoré nám dokonca vycvičene mávali labkou. Odporúčame vám vyhnúť sa nielen letným mesiacom, ale aj kŕmeniu či nebodaj kontaktu s roztomilými, ale nebezpečnými chlpáčmi.
Najkrajšie mesto
Pri tejto kategórii sme mali možno najťažšie rozhodovanie, keďže sme navštívili naozaj veľké množstvo krásnych miest. Kluž, Sibiu, Sofia, Skopje, Ohrid, Shkoder, Budva, Mostar či Sarajevo sú naozaj krásne a umiestnili by sa vysoko v akejkoľvek ankete, avšak my si vyberáme čiernohorský Kotor. Mestečko je zasadené do prekrásneho zálivu, ktorý je niekedy nazývaný aj najjužnejším európskym fjordom. Nad ním sa vypínajú majestátne hory, ktoré dotvárajú úžasnú scenériu tohto miesta. Vysoké hory, malebný fjord, azúrové more, naokolo mestské pláže, historická pevnosť tróniaca nad mestom a starobylé centrum zapísané do zoznamov UNESCO. To všetko je Kotor. Niet divu, že v posledných rokoch sa stal obľúbeným miestom dovolenkárov z celej Európy a počas leta sem prichádzajú aj veľké výletné lode. Preto ak sa sem chystáte, odporúčame Kotor navštíviť mimo hlavnej letnej sezóny. Predsa, je to len mestečko s nie viac ako 13-tisíc obyvateľmi.
Avšak, je potrebné spomenúť, že hneď za Kotorom sa tesne umiestnilo pre nás doteraz neznáme rumunské mesto Sibiu. To nás uchvátilo svojimi parkami, širokými pešími zónami s množstvom kaviarni čiek, zmrzlinární a reštaurácií a taktiež svojou nemeckou architektúrou pripomínajúcou tú zo Spiša. Mesto bolo totiž založené Nemcami a kedysi nieslo názov Hermannstadt. Pod týmto menom stále hráva aj miestny futbalový klub.
Najväčšie sklamanie
Nevieme, či je možné hlavné mesto Čiernej Hory nazvať sklamaním, ale určite sme od neho očakávali viac. Podgorica vás s najväčšou pravdepodobnosťou ničím neohúri. Je to malé ospalé mestečko umiestnené uprostred zvlnených vŕškov. Neurazí, ale od hlavného mesta kandidátskej krajiny na vstup do EÚ by ste pravdepodobne očakávali viac. Hlavné námestie mesta so socialistickou fontánou a ošarpaným obchodným domov vyzerá trochu ako námestie v Prievidzi či iných slovenských provinčných mestečkách.
V centre sme za asi hodinu, ktorú sme tu strávili, nenašli žiadne monumentálne či krásne historické budovy, na aké sme zvyknutí z iných európskych hlavných miest. Prekvapilo nás však veľké množstvo zelene a parkov v centre, ktoré musíme určite pochváliť.
Najväčší zážitok
Jednoznačne Salina Turda neďaleko rumunského mesta Cluj-Napoca, ktoré je neoficiálnym hlavným mestom Transylvánie. Ide o bývalú podpovrchovú soľnú baňu, ktorá bola využívaná na ťažbu soli už od nepamäti. Samotní Rumuni ju nazývajú najúžasnejšou svetovou prírodnou podzemnou formáciou vytvorenou človekom a pravdepodobne nie sú ďaleko od pravdy. Dokonca aj známy a prestížny časopis Business Insider ju zaradil medzi 25 skrytých drahokamov planéty, za ktorými sa oplatí vycestovať. Je to totiž baňa neuveriteľných rozmerov. Uvedomíte si to už pri vchode do nej, keď prechádzate asi kilometer dlhým tunelom, dokým sa nedostanete do jej galérií. Údajne, keby sa začalo s opätovnou ťažbou, tak zásoby soli zo Saliny Turdy by dokázali pokryť celosvetovú spotrebu počas nasledujúcich 60 rokov.
To sa už však pravdepodobne nestane, keďže ťažba v bani bola po niekoľkých tisícročiach ukončená v roku 1932. Následne sa v roku 1992 znovu otvorila na soľné terapie a po rekonštrukcii v novom miléniu slúži ako malý zábavný park. V jej útrobách totiž nájdete jazierko s lodičkami na člnkovanie, ruské kolo, pingpongové stoly, rôzne umelecké výstavy či kino. Podľa nášho názoru je však najzaujímavejšou časťou samotné využitie priestoru a jeho nasvietenie. Baňa totiž pôsobí naozaj nadpozemským dojmom a vďaka umne použitým svetlám pripomína skôr vnútorné priestory mimozemskej rakety či medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.
Najväčšie prekvapenie
Aj napriek tomu, že sme na roadtripe s Multivanom zažili nesmierne množstvo prekvapení, tak za to najväčšie musíme celkovo označiť Čiernu Horu. Čakali sme malú milú krajinku. Tú sme aj našli, ale tá mnohonásobne prevýšila naše očakávania. Možno aj preto ju máme v sekcii najlepšie cesty či najkrajšie mesto. Jej umiestnenie neohrozilo ani to, že jej hlavné mesto Podgorica sme zaradili ako najväčšie sklamanie, aj keď nás vôbec nesklamalo. Len nie je také okázalé, ako by človek od hlavného mesta očakával. To sa však nedá povedať o krajine ako celku.
Dominantné hory prudko klesajúce k moru, prekrásne azúrové more, storočné kostoly na ostrovčekoch uprostred mora, starobylé historické mestečká vybudované Benátčanmi učupené v malebných zálivoch, jadranské fjordy, skvelé cesty, výborné jedlo a vynikajúce víno. To všetko dokopy pre nás radí Čiernu Horu na prvé miesto. A to sme nezavítali do národného parku Durmitor, ktorý je súčasťou Dinárskych Álp a jeho fotky vyzerajú neuveriteľne. Aspoň máme o dôvod viac sa sem opätovne vrátiť. Ak by sme však nevybrali Čiernu Horu, tak by ju pravdepodobne nahradilo Albánsko, ktoré sme, bohužiaľ, nemali čas podrobnejšie spoznať, alebo Rumunsko.
Najväčší bizár
Pravdepodobne jediná kategória, pri ktorej sme o víťazovi nemuseli rozmýšľať ani sekundu. Víťazom o najväčší bizár nášho roadtripu po Balkáne vyhráva hlavné mesto Severného Macedónska Skopje. Japonci často o svojom málo dochucovanom jedle vravia, že aj nechuť je niekedy chuť. Ak uplatníme rovnakú logiku na Skopje, tak aj nevkus je niekedy vkus. Možno nič iné lepšie nevystihuje centrum tohto mesta. Gigantické antické sochy sa striedajú so sochami politikov či iných významných osobností, neďaleko postáva monumentálny víťazný oblúk, hlavnému námestiu dominuje obrovská socha Alexandra Veľkého na koni a hlav-nej triede zas spomienkový dom Matky Terezy postavený vo veľmi zvláštnom modernom architektonickom slohu.
Keď k tomu pridáte britské poschodové autobusy doubledecker, repliky pirátskych lodí na rieke s minimom vody a monumentálne neoantické budovy na každom kroku, tak máte Skopje. Okrem toho, samozrejme, sochy. Desiatky, stovky a možno tisícky sôch, z ktorých väčšina znázorňuje Alexandra Macedónskeho či jeho rodinu v rôznych štádiách života. Doplňte k tomu historickú pevnosť na kopci, starú štvrť pripomínajúcu Sarajevo či Istanbul, skvelé jedlo a nízke ceny a máte Skopje. To, čo sa vám na začiatku zdalo ako nevkus, budete pri odchode vnímať nesmierne pozitívne.
Páčil sa vám náš článok o naj roadtripu po Balkáne či máte otázky? Čo považujete za naj Balkánu vy? Dajte nám vedieť v komentároch.
Autor
Čítať viac článkov