Grónsko je najväčší ostrov na svete. Patrí Dánsku. Vyberá sa sem len málo ľudí, možno preto, že mnohých odrádza veľmi drahá letenka, predstava večnej zimy a obava z ľadových medveďov. Ja som tiež v cestovateľskom hľadáčiku dlho nemal ostrov, ktorého meno v preklade znamená „Zelená zem“. Grónsko – Arctic circle trail je prvou časťou cestovateľského denníka.
Až prišlo jedno veľmi zlé životné obdobie. Chcel som nielen odísť zo Slovenska, ale sa aj odstrihnúť od všetkých sociálnych sietí, ktoré mi síce pomáhajú v práci, ale teraz som ich netúžil vidieť. Ja viem, že aj doma na Slovensku sa môžem odpojiť od sveta. Stačí si ten malý diablov vynález nezapnúť. Takisto však viem, že pred problémami neutečiem. Ponesiem si ich v hlave a smútok so mnou poletí rád.
Doteraz neviem, ako mi napadlo otvoriť si web leteckej spoločnosti Air Greenland. O desať minút som však už mal miesto v lietadle. Mojím zámerom bol jeden z najkrajších trekov za severným polárnym kruhom, Artic Circle Trail, ktorý má 160 kilometrov a priemerne zdatný turista ho vraj zvládne za osem dní. Najviac ma zaujala informácia, že na trase celého treku, ktorou ročne prejde len 300 ľudí, nie je žiaden signál, dedina, ľudské sídlo. Na všetko ste sami. Toto som potreboval. Nikoho nevidieť, nepočuť a fyzicky sa zdevastovať. To som ešte netušil, že posledné prianie sa mi splní do väčšej miery, než som očakával.
Skúsenosti s diaľkovými pochodmi mám od Himalájí cez Kaukaz až po Európu. Tento však bol iný. Všade ste narazili na informáciu, že ak sa vám niečo stane, nikto vám nepomôže. Žiadna helikoptéra alebo auto po vás nepríde. Musíte si uvedomiť, že keď si zlomíte nohu, vaším jediným šťastím bude, ak na vás natrafí nejaký iný turista. Ten však musí putovať do najbližšieho mesta či dediny – niekoľko dní. Stále vás lákajú takéto podmienky? Mňa v danom životnom rozpoložení áno. Vlastne mi bolo všetko jedno.
Na takýto trek si musíte vziať absolútne všetko. Musíte byť pripravení na tie najhoršie podmienky. Na zimu, dážď, sneh, blato, brodenie sa cez rieky, komáre, ovady, štípajúce mušky, hmlu, silný nárazový vietor… Na všetko musíte mať kvalitnú výbavu, ktorá vám trochu uľahčí život v drsnej severskej prírode. Už som sa naučil, že šetrenie na výbave sa nevypláca. Dlhodobo si kupujem kvalitné veci. Je mi jedno, koľko stoja. Hlavne nech som v suchu a cítim sa čo najkomfortnejšie. Samozrejme, musíte si zobrať aj jedlo minimálne na osem dní, stan, spací vak, karimatku, palice. Nakoniec váš batoh váži okolo 16 kíl.
Cesta do Grónska
Už samotný let je veľkým zážitkom. Viac-menej každý z nás videl Grónsko, ak letel do USA. Všetky lietadlá totiž obchádzajú silné vetry v oblasti Golfského prúdu. Mohli ste vidieť jeden z najväčších ľadovcov na svete, ktorý pokrýva až 85 % percent celého Grónska. O tomto ľadovci sa v poslednej dobe veľmi veľa hovorí – preto, že sa roztápa stále rýchlejšie a hrozí veľká ekologická katastrofa. Mal som šťastie na spolusediaceho v lietadle, ktorý pochádzal z Grónska a veľa mi povedal na túto tému. „Dlho som si myslel, že globálne otepľovanie je len marketingový ťah, ale každodenný život ma presvedčil o opaku. Napríklad tento rok namerali v našom regióne mínus 30°C len počas jedného týždňa. Pamätám sa, že keď som bol mladší, aj tri mesiace trvala neskutočná treskúca zima. Teraz sú zimy slabšie a kratšie,“ porovnáva zavalitý Inuit v smiešnej angličtine. „Napríklad teraz by malo byť teplo, ale v dolinách sneží a fúka silný vietor. Práve vietor je atypický pre toto ročné obdobie. Celé počasie sa zbláznilo, neviem, kam to celé smeruje.“ Sympatický rybár si zašiel do Dánska na krátku dovolenku.
Aj ja som si začal všímať veľké klimatické zmeny – od Antarktídy cez Bangladéš až po Afriku. Cez príbehy domácich sa vždy dozviem, že buď meškajú pravidelné dažde alebo sú zimy kratšie a letá teplejšie a dlhšie. Najviac to cítiť v Afrike, kde je v studniach oveľa menej vody, a to podnecuje k migrácii. Budeme ju cítiť každý rok viac. Začali sme sa správať k planéte nezodpovedne, a tá nám to vráti aj s úrokmi. Vlastne aj ja sa pamätám, že voľakedy boli zimy v Bratislave chladnejšie a s väčšou snehovou nádielkou. Len sa pozrite na zábery zo 17. novembra 1989, keď davy štrngali kľúčmi v mínusových teplotách a so snehom pod nohami.
Lenže my nechceme počúvať fakty, ktoré nás vytrhávajú z príjemného komfortu. Žijeme v čase, keď sme si zvykli len na príjemné a pozitívne zážitky. Nechceme počúvať vedcov, radšej venujeme pozornosť rýchlokvaseným odborníkom, ktorí nám ponúkajú údajne jednoduché riešenia. Počasie v Grónsku sa napriek ich geniálnym riešeniam mení – a ja som to mal onedlho pocítiť na vlastnej koži.
Po takmer päťhodinovom lete sme konečne pristáli na najväčšom medzinárodnom letisku v Kangerlussuaquu. Ak sa povie najväčšie letisko, predstavíte si možno aj veľké mesto. Tak vám poviem, že aj Svätý Jur je oproti tomuto sídlu veľkomesto. Okolo pristávacej plochy stojí niekoľko budov – a to je všetko. Počul som v lietadle, ako sa niektorí turisti tešili na prechádzku po meste a objavovanie jeho krás. Stavím sa, že prehliadke mesta venovali 20 minút a potom sa obzerali, čo ďalej. Lenže do tejto časti sveta sa nechodí do miest, ale za prírodou. Preto som hodil na chrbát batoh a rezko vykročil za svojím dobrodružstvom. Mal som pred sebou 160 kilometrov a dnes som z nich chcel odkrojiť poriadny kus.
Po pár minútach opúšťam hranice sídla s exotickým menom a už som v divočine. Mobilný signál sa stratil, najbližšie dni budem sám.
Mám rád ten pocit, keď sa ticho ponorím do svojho sveta, rozmýšľam o nesmrteľnosti chrústa, som v horách a na chrbte si nesiem batoh. Vtedy si nielen čistím hlavu, ale aj si dobíjam vnútorné baterky, ktoré boli pred Grónskom na bode nula. Každým krokom sa dostávam k pozitívnejšiemu mysleniu a teším sa z rozhodnutia, že som sem prišiel.
Pokračovanie nabudúce…
Chceli by ste sa spýtať niečo na článok „Grónsko Arctic circle trail“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Chcel by si tiež prejsť tento trek?
Autor
Čítať viac článkov