Najúrodnejšia oblasť celej Strednej Ázie je rozdelená medzi tri krajiny – Uzbekistan, Kirgizsko a Tadžikistan. Celá oblasť má vyše 22-tisíc kilometrov štvorcových a zároveň patrí medzi najhustejšie osídlené oblasti v regióne. Fergana – najmenej navštevovaná oblasť v Uzbekistane je pre všetkých, čo milujú málo známe turistické miesta s dávkou histórie.
Celé údolie je závislé od dvoch riek – Naryn a Kara Darye, ktorá sa pri uzbeckom meste Namangan spája so slávnou riekou Syr Darya. Fergana má do dĺžky 300 kilometrov, šírku 70 kilometrov a leží medzi dvomi pohoriami, Ťan Šan a Gissar Alai.
Ako sme už spomínali, táto oblasť patrí medzi najúrodnejšie oblasti široko ďaleko a celá ekonomika troch spomenutých krajín závisí od úrody na miestnych poliach. Nepestuje sa tu len pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, ale aj všetky druhy ovocia. Práve miestne suché a teplé počasie s bohatými vodnými tokmi vždy zaujímalo všetky regionálne veľmoci. Prehnali sa tadiaľto všetky veľké armády veľmocí sveta od Alexandra Macedónskeho a Peržanov cez Číňanov, Mongolov a Timura až po armádu cárskeho Ruska, ktoré toto územie zahrnulo do svojej ríše v 19. storočí.
Pri príchode Rusov tu boli malé regionálne chanáty, emiráty a iné menšie štátne útvary, ktoré obchodovali s bohatou úrodou. Žiaľ, posledná mocnosť, ZSSR nerešpektoval zaužívané národnostné hranice a nakreslil medzi jednotlivými etnikami predely, ktoré nielenže nekorešpondovali so skutočnosťou, ale aj zasiali budúce problémy. Tie nastali po rozpade ZSSR v roku 1991.
Problém s hranicami vo Fergane
Uzbekistan má štyri exklávy, ktoré sú kompletne obklopené Kirgizskom. Exkláva Kirgizska je zasa kompletne obklopená Uzbekistanom a Tadžikistan má dve exklávy obklopené Kirgizskom a jednu v Uzbekistane. Dôvod? Stalin.
Problém naštartovali hranice nakreslené ešte za čias Stalina, ktoré vôbec neodzrkadľovali historický vývin. Všetky krajiny bývalého ZSSR bojujú s týmto nechceným dedičstvom prakticky doteraz. Krásnym príkladom je nielen Kaukaz, ale aj známejší Uzbekistan. Mesto Samarkand (to neleží vo Fergane) dlhodobo patrilo Tadžikom, ale Stalin sa rozhodol, že ho dá Uzbekom. „Genialita“ Stalina spočívala v tom, že myslel niekoľko desaťročí dopredu. Tušil, že keby sa niektorá krajina odtrhla, jej hranice budú platiť podľa posledných úprav a vzniknú preto konflikty a vojny. Jediné, kde sa vedeli dohodnúť, boli krajiny ako Poľsko, Litva, Bielorusko a Ukrajina. Stalin každej krajine zobral, odtrhol či pridal. Napriek tomu, že Poľsko nebolo v ZSSR, dlho mu patrili územia a mestá ako Vilnius a Ľvov, ktoré dnes patria Litve a Ukrajine.
V 90. rokoch sa pri rozpade východného bloku Poľsko cez svojho ministra zahraničných vecí Skubiszewskeho vyjadrilo, že nebudú žiadať historické územia Poľska, zmieria sa s realitou, lebo by dopadli ako mnohé krajiny po rozpade ZSSR. Dohodli sa s Litvou, Bieloruskom a Ukrajinou, čo však vtedy nevyhovovalo Rusku a odvtedy existuje veľká nevraživosť ruských politikov voči nášmu severnému susedovi. Ale poďme sa konkrétne pozrieť do Fergany.
Napríklad kirgizská exkláva v uzbeckej Fergane má menej než 1 000 ľudí. Nie je tam žiaden úrad, pošta, banka a ľudia sú zamestnaní len v jednom malom obchode. Celá exkláva je obklopená uzbeckou armádou, aj preto miestni občania požiadali o presun do Kirgizska. Vláda v Biškeku však povedala nie, a tak musia obyvatelia tejto bezvýznamnej enklávy naďalej strážiť svoje územie.
A pridajme ešte jeden absurdný prípad. Uzbecká exkláva Sokh, ktorá je kompletne obklopená Kirgizskom, je zaujímavá tým, že na tomto území, ktoré celé patrí Uzbekistanu, žije 99 percent Tadžikov. Preto po roku 1991 vypukli vo Fergane boje medzi Uzbekmi a Kirgizmi, ktoré sa pretavili do menšej vojny. Miestne obyvateľstvo v uzbeckej Fergane sa dokonca vzbúrilo proti vláde v Taškente (obyvatelia sa vždy cítili tak trochu iní ako v iných častiach Uzbekistanu) a bývalý prezident Karimov poslal svoje vojská do Andijanu, kde bolo zabitých od 500 do 1 500 ľudí.
Dnešná situácia?
Dnes je situácia pokojná a politické špičky si uvedomujú, že s nelogickými nakreslenými hranicami sa v najbližšej dobe nedá nič spraviť. Našťastie prechod v rámci Fergany medzi jednotlivými krajinami je viac-menej v poriadku.
Napriek tomu, že ide o najúrodnejšiu oblasť v Uzbekistane, Tadžikistane či v Kirgizsku, chodí sem veľmi málo turistov. Asi najmenej ich navštevuje uzbeckú časť – a pritom Uzbekistan je najturistickejšia oblasť v regióne.
Prečo by som sem mal ísť?
Ak chcete zažiť časy, keď Strednú Áziu navštevovalo extrémne málo turistov, tak tu budete ako v raji. Akoby ste sa vrátili v čase mínus 20 – 30 rokov dozadu. Stretnete sa s veľmi pohostinnými domácimi a viac preniknete do miestnej kultúry.
Ktoré miesta treba vidieť vo Fergane?
V Uzbeckej časti:
- Kokand
- Fergana
- Andijan
V Kirgizskej časti:
- Osh
V Tadžickej časti:
- Khujand
Ako sa sem viem dostať?
- Ak ste v Uzbekistane, najľahšie je to buď lietadlom z Taškentu (letenky od 15 USD bez batožiny, viď link) alebo vlakom z Taškentu, viď video
- Ak ste v Kirgizsku, do Oshu sa dostanete buď po zemi z Biškeku za 10 USD miestnou dopravou (8 – 10 hodín), alebo letecky za 15 USD z Biškeku
- Ak ste v Tadžikistane, z Dušanbe do Khujandu sa dostanete miestnou dopravou za 10 – 15 USD a cesta trvá cca 5 – 6 hodín.
Boli ste tu? Radi by ste dali svoj zážitok alebo poznatok pod článok „Fergana – najmenej navštevovaná oblasť v Uzbekistane“?
Ak by ste chceli s nami objavovať Uzbekistan a jeho mestá, poďte s nami na zájazd
O Hodvábnej ceste, ktorú som prešiel, som napísal knihu OKOLO SVETA 2
Autor
Čítať viac článkov