Mnohí poznáme jordánsku Petru, kamenné mesto Nabatejcov, ktoré každoročne ohromuje desaťtisíce návštevníkov. Aj keď bolo postavené pred tisíckami rokov, jeho monumentálnosť stále udivuje. Vlastne – poznáte niekoho, kto by nebol Petrou nadšený? A viete aj to, že toto nie je jediná nabatejská pamiatka? Že niečo podobné môžete nájsť aj v Saudskej Arábii? To bolo vlastne mojím hnacím motorom pri návšteve Saudskej Arábie. Pred piatimi rokmi bola celá lokalita v severnej časti Saudskej Arábie zavretá, avšak prednedávnom sa oblasť otvorila a mne viac nebolo treba. Kúpil som si letenku a odletel si splniť ďalší cestovateľský sen. Toto na cestovaní milujem – že zhmotním sen na skutočnosť. Saudská Arábia – Al Ula a Hegra tým snom bola.
Kto boli Nabatejci?
Nabatejci boli jedným z niekoľkých nomádskych beduínskych kmeňov, ktoré sa pohybovali po arabskej púšti a hľadali pastvu a vodu pre svoje stáda. Objavili sa ako osobitná civilizácia a politická entita medzi 4. a 2. storočím pred Kristom, ich kráľovstvo sa sústredilo okolo Hodvábnej cesty, ktorá v starovekom svete prinášala značné bohatstvo a vplyv. Práve tu na Hodvábnej ceste obchodovali a vďaka tomu získali nesmierne bohatstvo. Mestá ako Petra, Maiden Salah, Al Ula sú strediskami tejto známej obchodnej trasy.
Gréckorímske záznamy popisovali Nabatejcov ako výrazne nezávislý kmeň. Nabatejci boli pripojení k Rímskej ríši cisárom Trajánom v roku 106 n. l. Individuálna kultúra Nabatejcov, ľahko identifikovateľná podľa ich charakteristickej črepníkovej jemne maľovanej keramiky bola prijatá do väčšej gréckorímskej kultúry. Počas neskoršej rímskej éry konvertovali na kresťanstvo.
Čo bola Hodvábna cesta?
Obchodná cesta začala písať svoju históriu za čínskej dynastie Han (206 pred n. l. – 220 n. l.). Boli to práve čínske dynastie, ktoré sa zaslúžili o rozvoj Hodvábnej cesty. Najväčší rozkvet dosiahla za dynastie Tang (618 – 907), ktorá sa snažila rozvíjať aj iné neznáme obchodné cesty. História Hodvábnej cesty pokračovala viac-menej až do roku 1453. Dovtedy trasa dokázala odolávať nájazdom rôznych kultúr, vojsk a lúpežníkov.
Napríklad Mongoli sa zaslúžili o najväčšiu ochranu všetkých karaván a bolo jedno, aké náboženstvo ste vyznávali. Až prišiel rok 1453 a dobytie Konštantínopolu osmanskými Turkami. Osmani postupne uzavreli cesty a pýtali nemalé peniaze za prechod ich územím. Aj preto Európania začali hľadať nové cesty – po mori. Boli to Portugalci, ktorí začali objavovať zámorské cesty do Indie. Po roku 1453 sa snaha európskych panovníckych dvorov ešte zintenzívnila. Na podnet španielskeho kráľovského dvora začal hľadať cestu cez západ aj Krištof Kolumbus.
A s čím sa obchodovalo na Hodvábnej ceste? Nebol to len hodváb, podľa ktorého dostala táto cesta pomenovanie. Vďaka nízkej váhe, spratnosti a vysokej cene to bola ideálna komodita na dlhé obchodné cesty. Marco Polo napísal vo svojej knihe Milión, že v cisárskom meste chodili aj chudobní v hodvábe, čo mu nik neveril. Považovali toto jeho tvrdenie za bláznovstvo, pretože hodváb si aj bohatí európski šľachtici mohli dovoliť len tak-tak. Ďalšími komoditami boli koreniny, klinčeky, vanilka, čaj z južných provincií Číny, na vedľajších cestách to bola aj slonovina z Indie a Afriky, ako aj otroci, ktorých kupovali moslimovia. Mimochodom, veľmi žiadanými otrokmi boli Slovania z Veľkej Moravy, na ktorých zbohatol Svätopluk.
Jednou z najdrahších komodít bolo kadidlo z Jemenu. Týmto sa meralo bohatstvo moslimov. Málo Európanov si uvedomuje, že pušný prach, papierové peniaze, kompas, ale aj exotické potraviny sa dostali do Európy práve z Ázie. Najväčším šokom je, že v škole sa učíme o prvej kníhtlači z roku 1415, Číňania ju však mali už 800 rokov pred prvým európskym výtlačkom. Hodvábna cesta teda výrazne obohacovala európsku kultúru a v tom čase ju dostala na vyspelejšiu technologickú úroveň.
A práve Nabatejci mali pod svojím palcom obchod na dnešnom Arabskom poloostrove. Zabezpečovali trasy medzi dnešným Egyptom, Arábiou, Sýriou a Jordánskom. Kočovný národ ovládal nielen obchod, ale mal aj znalosti o bezpečných trasách. Práve spomínaný Jemen bol domovom kadidla, a to putovalo do šíreho sveta cez Nabatejcov. Peniaze, ktoré získali, investovali do ohromných stavieb, ktoré prežili stáročia a my sa dnes môžeme pozerať na nádherné pamiatky.
Saudská Arábia – Al Ula – Hegra
Práve pri meste Al Ula sa nachádza po jordánskej Petre druhá najvýznamnejšia lokalita nabatejských pamiatok. Väčšinou ide o hrobky, ktoré boli vytesané do pieskovcových skál. Skaly, ktoré boli dovtedy tvarované silným vetrom, šikovní remeselníci spracovali podľa seba. Z jednej strany je skala divoká a z druhej je pekne upravená. Dokonca mám pocit, že remeselníci sa tu pohrali nielen s detailom, ale aj veľkosťou – viac ako v Petre. Pochopiteľne, Petra pôsobí omnoho monumentálnejšie aj vďaka úzkemu kaňonu, ktorý vás spoľahlivo zavedie až k faraónovej pokladnici. Tu sú pamiatky akoby osobitne zasadené do priestoru a viac splývajú s okolím. Je to tu pokojnejšie.
Smerujem k najznámejšej stavbe, ktorá tróni nad celým okolím. Pod nohami mi škrípe piesok, ovieva ma teplý vzduch a horúce slnko nemilosrdne zohrieva okolie. Keď sa však postavím tak, že slnko akoby vykukuje ponad hrobku, ponúkne sa mi nádherný pohľad. Vraj je táto hrobka nedokončená a mala patriť významnému miestnemu šľachticovi. Hrobky sú krajšie zvonka ako zvnútra. Mnohí ľudia, ktorí videli známy film Indiana Jones a posledná krížová výprava, nadobudli pocit, že v hrobkách sú rôzne chodby s maľbami a tajnými skrýšami. Opak je však pravda. Keď nazriete dovnútra, uvidíte „len“ holé opracované steny bez výzdoby. Niekto je sklamaný, ale tá výzdoba je pri vstupe do hrobky. Pozorné oko si všimne, že nad hrobkou je zobrazený orol a medúza, ktorá má chrániť miesto pred zlými duchmi. Napriek tomu, že Nabatejci nám nechali krásne stavby, o ich kultúre vieme omnoho menej ako o iných civilizáciách.
Al Ula pohladí dušu každého cestovateľa a milovníka starovekých kultúr. Je to výnimočné miesto, ktoré bolo mnoho rokov skryté pred našimi očami. Teraz sa to dá a vy môžete medzi prvými vidieť krásu, o ktorej sa mnoho rokov nehovorilo, lebo Saudská Arábia bola uzavretou krajinou. Ak máte len trochu cestovateľského ducha a chceli by ste vidieť niečo ešte pred príchodom davov turistov, príďte sem.
Máte cestovateľské otázky na článok „Saudská Arábia – Al Ula – Hegra“? Dajte otázku do komentu a odpovieme.
Čo takto zažiť Saudskú Arábiu na vlastnej koži?
Hľadáte všetky cestovateľské rady a tipy? Pozrite sa sem
Autor
Čítať viac článkov