Mustang je oblasť, ktorá sa nachádza v Nepále pri hraniciach s Tibetom/Čínou a žije tu väčšinou silná tibetská komunita. Mustang je známy tým, že do určitého obdobia žiaden cudzí návštevník nemal právo vstúpiť tam a celá oblasť si tak chránila svoje jedinečné kultúrne a prírodné bohatstvo. Napriek tomu, že dnes sa sem môže dostať hocikto, počet návštevníkov je stále limitovaný. Horný Mustang – všetky základné cestovateľské informácie vám zodpovie tie najzákladnejšie cestovateľské informácie.
Krátka história
Mustang (niekedy tiež Mastang alebo Mantang, v domorodom jazyku Lo) je oblasť v pohorí Himalájí, donedávna polosamostatné kráľovstvo. Má rozlohu necelých 3-tisíc km² a cca 15-tisíc obyvateľov. Hlavným mestom je Lo Manthang.
Cez územie Mustangu putovali z Tibetu do Indie karavány so soľou, ktorá bola vyťažená v soľných jazerách na Tibetskej náhornej plošine. Preto tu vzniklo niekoľko menších kráľovstiev. Tie sa podarilo zjednotiť v 14. storočí kráľovi Ame Palovi, ktorý sídlil v Carangu.Kráľovstvo si zachovalo nezávislosť aj vďaka svojej izolovanosti. Počas tibetsko-nepálskej vojny v roku 1790 sa kráľ rozhodol pridať na stranu Nepálu a od tej doby je Mustang uvádzaný ako súčasť Nepálu, aj keď si uchoval značnú suverenitu i po poslednom zjednotení v roku 1958. Prví cudzinci mohli kráľovstvo navštíviť až v roku 1951. Konkrétnejšie poznatky o Mustangu priniesol až v 70. rokoch francúzsky cestovateľ Michel Peissel, ktorý ako prvý získal povolenie na dlhší pobyt a na vstup do hlavného mesta. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia obsadil Mustang bojovný kmeň Khamu, ktorý utiekol z Tibetu a premenil oblasť na základňu ozbrojeného odporu proti čínskej okupácii. Po prijatí nepálskej republikánskej ústavy v 2008 bola mustangská autonómia zrušená a panovník Jigme Palbar Bista, ktorý je 25. mustangským kráľom v priamej línii Ame Pala, si ponechal len ceremoniálne funkcie. Obyvatelia Mustangu sú etnickí Tibeťania a vyznávajú budhizmus.
Kedy sa sem najlepšie cestuje?
Najlepším obdobím je koniec marca, apríl, máj, október, november a začiatok decembra. V zimných mesiacoch (druhá polovica decembra, január, február) je krajina nielen veľmi chladná, ale aj priesmyky sú úplne zasnežené. Plus sa obyvatelia Mustangu sťahujú do údolí a dediny sú poloprázdne. V letných mesiacoch (jún, júl a august) je zasa obdobie dažďov.
Ako sa tam dostaneme?
Na návštevu Horného Mustangu musíte mať povolenie, ktoré stojí 500 USD na 10 dní a musíte mať sprievodcu. Turistika v Hornom Mustangu je regulovaná a miestne autority chcú zabrániť nekontrolovateľnému turizmu. Nikto sa sem bez miestneho sprievodcu (odborníka), dopravy a permitu nedostane. Všetky povolenia vybaví miestna nepálska CK. Ísť sám len s povolením sa, žiaľ – alebo našťastie – nedá.
Je to veľa?
Podľa nás nie. V období „over tourism“ je to daň za málo navštevovanú a unikátnu oblasť. Úprimne, nikde v živote som nevidel takú zachovanú tibetskú kultúru ako práve tu. Dalo by sa povedať, že samotný Tibet v Číne nemá také bohaté kultúrne dedičstvo ako tu. Dôvod? Čínske červené gardy zničili počas Kultúrnej revolúcie až 90 percent všetkých chrámov a svätýň v Tibete. Tu sa kultúrna genocída neuskutočnila. A keď si zrátate 500 USD na 10 dní, tak 50 USD na deň nie je veľa.
Čo tu môžem robiť?
Okrem unikátnych tibetských dedín a hlavného mesta Lo Mantangu, kde uvidíte stavby zo 14. storočia a máte krásne výhľady na Himaláje, si mnoho cestovateľov zvolí tri rôzne druhy spoznávania.
- Trek z Kagbeni (Dolný Mustang – posledná dedina pred Horným Mustangom) do Lo Mantangu – dĺžka treku je cca 65 kilometrov, prevýšenie vyše 2-tisíc metrov a prejdete sedlami vo výške až 4 200 metrov.
- Prejazd džípom – po spevnenej ceste z Kagbeni do Lo Mantangu – Zastavujete sa pri miestnych chrámoch, dedinách, priesmykoch… Avšak niektoré chrámy sú autami nedostupné.
- Kombinácia treku a džípu – Nenosíte si všetky veci na chrbte, ale robíte jednodňové treky.
Kde sa prespáva?
Ten, kto miluje troj- či štvorhviezdičkové hotely, nech sa sem nevyberie. Spí sa v miestnych „guest house“, ktoré sú veľmi jednoduché. Domáci sa snažia o najvyššiu čistotu, ale nie vždy to vyjde. Prosto ten, kto miluje oblasti nie príliš zasiahnuté turizmom, bude v siedmom nebi. Miestne „guest house“ prevádzkujú miestne rodiny, ktoré vám aj varia. Dalo by sa povedať, že toto je najpriamejšia pomoc domácim cez turizmus.
Zhrnuté rady o Mustangu
- Mustang sa delí na Dolný a Horný Mustang
- Do Dolného Mustangu potrebujete povolenie, ktoré je totožné s permitom okolo Annapurny. Stojí 4-tisíc nepálskych rupií, čo je asi 35 eur. Vybavíte ho v Káthmandu alebo v Pokhare. Na miestnych kontrolných stanovištiach sa tiež dá.
- Horný Mustang je najzaujímavejší a najpôvodnejší. Permit na osobu stojí 500 USD a je vydaný na 10 dní. Ak by ste ostali dlhšie, za každý deň navyše zaplatíte 50 USD.
- Do Horného Mustangu už nepotrebujete ísť v skupine. Za skupinu sa považujú aj dvaja ľudia.
- Do Horného Mustangu potrebujete miestneho sprievodcu. Našťastie ide o kvalifikovaného sprievodcu, ktorý v ničom neobmedzuje, skôr naopak.
- Dokážete si to zorganizovať sám? Bez problémov. Cez miestnu CK v Káthmandu viete získať veľa vecí ihneď.
- Na jedlo miniete na osobu cca 15 eur.
- Najrýchlejšia doprava je letieť do Jomsomu (Dolný Mustang) z Pokhary. Letenka stojí cca 90 USD. Ak poletíte, seďte po pravej strane smeru letu a krásne uvidíte Annapurnu.
- Pre toho, kto by nechcel letieť do Jomsonu, doprava z Pokhary do Jomsonu lokálnym autobusom trvá až 12 hodín (cca 185 km) a lístok stojí cca 10 eur.
Máte otázky na článok „Horný Mustang – všetky základné cestovateľské informácie“? Dajte do komentu a radi zodpovieme.
Chceli by ste s nami ísť na niektorý zájazd? Pozrite sa na našu ponuku tu