Napriek tomu, že Basra je druhé najväčšie mesto v Iraku, veľmi málo ľudí ho pozná. Netreba sa tomu ani čudovať, lebo dnes pôsobí zničenejšie ako Bagdad. Polorozpadnuté budovy, zapáchajúce kanály a všade sa povaľujúce odpadky. Basra akoby zaspala a čaká, kedy ju zobudí bájny princ. Lenže ten nie a nie prísť. Článok „Basra alebo stopy vojny v Iraku“ vám ukáže realitu dnešných dní.
Basra pritom dlho plnila dôležitejšiu úlohu v dejinách dnešného Iraku ako hlavné mesto. Bola založená už v roku 636 chálífom Umarom ibn al-Chattábom ako oporný bod arabskej expanzie do oblasti Mezopotámie a zohrala dôležitú rolu v histórii islamu. Neďaleko Basry sa dokonca nachádza najstaršia mešita mimo arabského polostrova. Nebyť nevábnej hrdzavej tabule, ktorá nesie stopy po guľkách, ani pohľadom nezavadíte o túto zanedbanú historickú budovu. Vlastne celé mesto pôsobí smutne.
„Pred vojnou s Iránom a Kuvajtom tu po miestnych kanáloch premávali lode presne ako v Benátkach. Rodiny sa plavili na lodičkách, spievali sa piesne a všetkým bolo dobre. Dokonca sme mesto nazvali Benátkami Iraku. Všetko však zmenila vojna a pravidelné bombardovanie nielen z iránskej strany,“ Osama adresuje svoje slová zo strechy starého polorozpadnutého obchodného domu kdesi za obzor. „Irán je odtiaľto vzdialený asi tak 10 kilometrov. Počas iracko – iránskej vojny mesto zažilo nejeden nálet a bombardovanie. Tú vojnu sme však vyprovokovali my. Saddám chcel ropu.“
Celý deň sa prechádzame po starých uličkách Basry, ktoré patrili medzi najbohatšie v celom Iraku. Sídlili tu slávne iracké rodiny, ktoré obchodovali s krajinami Perzského zálivu. Neboli tu však len Arabi, ale aj kresťania a Židia. Mesto bolo známe svojou multikultúrou a všetkých spájal obchod.
Musím zapojiť veľmi silnú fantáziu, aby som si plasticky predstavil tie dvoj- až trojposchodové domy v dobrom stave. Drevené trámy držia len silou vôle, krásne vyrezávané dvere z 19. storočia nesú známky ťažkého poškodenia a rieka, ktorá tečie okolo domov, má silný hnilobný zápach. Vôbec si nedokážem predstaviť, že tu bola čistá voda. Dnes pozerám na jej kalnú zelenú farbu ozdobenú horami plastových fliaš a smetia. Basra, o ktorej sa spievalo v nejednej piesni ako o krásnom a čistom mieste, je dnes celkom iná. Akoby ste luskli prstom.
Ešte väčšiu nálož dostaneme v miestnom prístave, kde nás privítajú desiatky zbombardovaných lodí. Rieku Šatt al Arab tvorenú sútokom Eufratu a Tigrisu a ústiacu do Perzského zálivu zdobia ich vraky. Práve počas bojov s Iránom a bombardovania spojeneckými lietadlami v roku 1991 tu zostali stopy vojny.
Objednávame si malú drevenú loď a vydávame sa na 90-minútovú plavbu po miestnej rieke. To, že z brehu vidíme jednu zničenú budovu vedľa druhej, nás už neprekvapuje, ale že z rieky trčia oceľové trupy jednotlivých lodí, to nás šokuje. Je to vlastne jeden z najväčších cintorínov lodí na svete. Každý vrak má inú pozíciu. Tamtej lodi trčí z vody len predok, tamtá je položená na bok ako mŕtva veľryba a tá naľavo nám ukazuje veľký kráter po silnej explózii. V prístave bolo zničené takmer celé iracké loďstvo od klasických vojnových lodí až po remorkéry. Keďže rieka je relatívne plytká, voda nedokáže zakryť tú šialenú skazu. Avšak jedna loď si tu pekne kotví, akoby sa nechumelilo. Saddámova obrovská jachta, ktorá je tu od roku 2003. Hoci aj ona nesie znaky zanedbania, stopy po výbuchoch na nej nenájdete. Dokonca sa ju pokúšali opraviť a predať nejakému zberateľovi. To sa zatiaľ nepodarilo a tak si tu ďalej nudne kotví a nikoho nezaujíma. Miestnym je to jedno a turisti sem nechodia. My traja sme jej venovali aspoň malú pozornosť.
Mesto Basra je dnes smutným miestom. Sedíme pri čaji a vôbec sa neusmievame. Keby ste hľadali najzničenejšie mesto v južnej časti Iraku, je ním Basra. Ak sa situácia rýchlo nestabilizuje a nenájdu sa peniaze na opravu, o kráse mesta budeme len počúvať v starých arabských piesňach.
Máte otázky na článok „Basra alebo stopy vojny v Iraku“? Dajte do komentu a radi odpovieme.
Všetky články o Iraku si viete prečítať tu.
Autor
Čítať viac článkov