Dejiny východnej časti Ruska príliš nepoznáme. Síce vieme niečo o Moskve, Petrohrade a o druhej svetovej vojne, ale keď sa pozrieme na východ od Uralu, začína neznáme pole. Aj samotní Rusi tápu v dejinách Sibíri. Či vari vieme vymenovať všetky tie etniká, ktoré sa nachádzajú za Uralom? V tomto článku sa pozrieme na Krajiny, ktoré už v Rusku neexistujú.
Prvé objavné výpravy boli pod patronátom kozákov. Toto etnikum, ktoré slobodne žilo na území dnešnej Ukrajiny a južného Ruska, slúžilo v armádach Poľska a Ruska. Väčšinou strážili hranice či spoločne podnikali vojenské výpravy do okolitých krajín. Bez kozákov by možno dnešné Rusko nebolo tak veľké ako dnes. Kozáci boli vlastne aj z dnešného pohľadu profesionálni vojaci, ktorí za svoju službu dostali nielen peniaze, čiže žold, ale aj územie, kde platili ich práva. Preto požiadal ruský cár kozákov, či by sa nevydali smerom na východ, lebo len oni mali skúsenosti s drsnými podmienkami, vedeli sa brániť a hlavne boli lojálni.
Keď cárske Rusko porazilo v 16. storočí mestá ako Kazaň a Astrachan, zrodila sa myšlienka, že Rusko treba zväčšiť. Nedalo sa to na západ, lebo tam bola silná Európa na čele s rodiacou sa veľmocou Anglickom. Nedalo sa ísť ani na juh, lebo Istanbul bol pod Osmanskou nadvládou. Tak sa cári pozerali na východ. Nikomu ten priestor za Uralom nepatril. Pochopiteľne, aj tam žili etniká a iné národnosti, ale nepatrili žiadnej veľmoci. Vojenské oddiely kozákov sa začali brodiť bažinami, brezovými pralesmi a zakladali pevnosti, z ktorých neskôr vznikali mestá ako Tomsk, Jakutsk, Irkutsk a mnohé ďalšie. Od 18. storočia za vlády Petra Veľkého prišli námorné objavné cesty, ktoré viedli zahraniční námorní velitelia. Objavila sa Kamčatka, Čukotka, až sa cárska vlajka objavila na Aljaške. Ruské impérium sa rozprestieralo až na troch kontinentoch. Avšak tak veľkú ríšu nebolo možné obhospodarovať. Tak v roku 1867 ruský cár predal najvýchodnejšiu provinciu USA za 7,2 miliónov USD.
Napriek tomu bolo Rusko najväčším impériom, čo sa týka rozlohy na súši, až kým nenastal rok 1917. Veľká októbrová revolúcia nielen zosadila cára, ale vrhla krajinu do ťažkej občianskej vojny, kedy proti sebe bojovali červení (boľševici) a bieli (tí, ktorí boli proti boľševikom – socialisti, monarchisti, anarchisti, republikáni, pravoslávna cirkev či pravicoví nacionalisti). Vojna trvala medzi rokmi 1917 až 1922. Počas nej zomrelo najmenej 1,3 milióna ľudí a zasiahli tu aj naši československí legionári.
Začiatkom 20. rokov 20. storočia sa bývalá ruská ríša začala rozpadať a vznikali jednotlivé republiky, ktoré chceli byť samostatné. A práve o týchto oblastiach je tento článok „Krajiny, ktoré už v Rusku neexistujú“.
Južné Rusko (1919 – 1920), rozloha 1,1 milióna kilometrov štvorcových
Hlavné mesto – Jekaterinburg (január 1919 až marec 1920), Novorossiysk (marec 1920) a Sevastopoľ (od marca do novembra 1920)
Po prevrate v roku 1917 utiekli niektorí ruskí generáli na Kaukaz a pripravovali sa na boj proti boľševikom. Medzi nimi bol aj generál Anton Ivanovič Děnikin, ktorý dokázal vytvoriť silné južné krídlo Dobrovoľníckej armády. Podobná armáda vznikla pod vedením admirála Koľčaka, ktorá operovala na východe (Sibír).
Štát Južné Rusko sa rozprestieral od Kyjeva cez Krym až na hranice s dnešným Iránom. Tento „vojenský“ štát sa pripravoval na rozhodujúcu ofenzívu na Moskvu, ktorá sa však nepodarila, lebo jednotliví generáli súperili medzi sebou. Historici sa zhodujú, že keby sa vedeli velitelia (Biele vojská) dohodnúť, boľševici by nemali šancu. Tento samozvaný štát zaniká v roku 1920. Najprv uteká Děnikin smerom do USA a nastupujúci barón Wrangel ešte chvíľu bojuje, ale je nakoniec porazený na Kryme a celý štát je znovu pripojený k Moskve.
Ďalekovýchodná republika (1920 – 1922), rozloha – 1,9 milióna kilometrov štvorcových
Hlavné mesto – Verkhneundinsk (do októbra 1920) – dnešné Ulan Ude, Čita
Táto republika bola založená socialistami, ktorí však mali oveľa demokratickejšie myslenie ako boľševici v Moskve. Sami o sebe tvrdili, že sú liberálni socialisti, ktorých inšpiroval knieža Peter Kropotkin. Peter napísal knižku „Blahobyt pre všetkých“ v roku 1892, kde načrtol spoločenský model bez centralistickej vlády. Dokonca tu vyhlásili voľby a všeobecné hlasovacie právo, ktoré malo demokratickejšie prvky ako v Moskve.
Tento štát existoval podľa toho, ako sa posúvala vojenská línia. Červená armáda síce rýchlo dobila časti Sibíri, ale ďalej na východ sa jej nechcelo resp. sa pripravovala na útok kvôli silnej japonskej armáde, ktorá podporovala „bielych“. Po vyhlásení Ďalekovýchodnej republiky, ktorá sa rozprestierala od Bajkalského jazera po Vladivostok, sa žiadna krajina nehrnula uznať tento nový štát na mape sveta. Medzinárodná vojenská podpora klesala každým mesiacom, až nakoniec štát zanikol 15.11.1922 podpisom Lenina, čo značilo aj ukončenie krvavej občianskej vojny v Rusku a vyhlásenie Sovietskeho zväzu 30.12.1922.
Tuvinská republika (1921 – 1944). 170 500 kilometrov štvorcových
Hlavné mesto – Kyzyl
Ak sa pozriete na mapu a váš pohľad sa zameria na rieku Jenisej, v blízkosti nájdete pohraničie medzi Rusko a Mongolskom. Pred vami sa odkryje malý kúsok zeme, kde vládne budhizmus a stáročné tradície. Už za cára Mikuláša II. sa oblasť dostala pod ochranu ruského impéria ako protektorát. V roku 1921, kedy sa Rusko zmietalo v občianskej vojne, vládni predstavitelia vyhlásili samostatnosť. Obyvatelia boli väčšinou nomádi žijúci v jurtách a okrem budhizmu sa tu praktizoval aj šamanizmus.
Zaujímavosťou je, že získať víza resp. povolenia do tejto republiky bolo veľmi ťažké. Ak ste videli film Sedem rokov v Tibete, tak niečo podobné bolo aj tu. Krajina nechcela mať s okolitým svetom nič spoločné. Tak ako Tibet, tak ani Tuva nevyvíjala silnú diplomaciu na uznanie svojej nezávislosti. Uznali ju len dve krajiny – Mongolsko a Sovietsky zväz.
Nakoniec však bola Tuva pripojená k Sovietskemu zväzu a stratila samostatnosť. Dôvod? Urán na výrobu atómovej zbrane. Nielenže obyvatelia stratili samostatnosť, ale aj celá oblasť sa zavrela pred svetom. Dokonca si Američania mysleli, že v meste Kyzyl je vybudovaný veľký areál na výrobu atómovej zbrane ako napríklad v Los Alamos v USA. Dnes vieme, že takýto areál bol vybudovaný v kazašskom meste Kurčatov.
Dnes Tuva vystupuje ako republika v rámci Ruskej federácie.
Máte niečo, čo by ste doplnili do článku „Krajiny, ktoré už v Rusku neexistujú“?
Prvú časť už o neexistujúcich krajinách si viete prečítať tu.
Autor
Čítať viac článkov