Každý cestovateľ hľadá unikátne zážitky, ktoré nenájde len tak v nejakých bedekroch. O tom sme sa porozprávali s Braňom, ktorý so svojim bratom sprevádza turistov po Bratislave na starých škodovkách prostredníctvom svojej cestovky Authentic Slovakia. Článok ,,Cudzincov Petržalka ohuruje svojou veľkosťou“ ťa v mnohom prekvapí.
Braňo Chrenka v roku 2010 s bratom Petrom založil cestovku Authentic Slovakia. Ich motívom bolo rozvíriť kalnú hladinu diskurzu o Bratislave ako turistickej destinácii. Nebáť sa priznať, že Bratislava je iná ako Viedeň a Budapešť, hoci korunovácie tu boli. Braňo sa narodil v Bratislave, kde aj vyštudoval geografiu a istý čas pôsobil aj vo verejných turistických agentúrach na úrovni mesta aj štátu. Našiel sa však až v nezávislom prístupe k Bratislave, bez obmedzení oficiálnych štruktúr. Braňo aj Peter preferujú osobnejší kontakt s klientmi a snažia sa im priniesť autentické zážitky bez cenzúry.
Ako vníma cudzinec Bratislavu a Slovensko? S akou predstavou sem cestuje?
Myslím, že pre väčšinu cudzincov je to stále jedna veľká neznáma. Nedá sa to zovšeobecniť a dosť záleží, odkiaľ cudzinec je, koľko má pochodené a podobne. Spektrum je naozaj široké – niektorí naši hostia si ani neboli istí, či sme už samostatná krajina a boli prekvapení, že platíme Eurom. Iní však vedia pomerne dosť, najmä ľudia zo západnej Európy veľa našich historických kontextov poznajú. Najviac mi odpálilo dekel, keď mi náš hosť podrobne opísal prípady Rudolfa Slánského a Milady Horákovej. Až neskôr vysvitlo, že to bol profesor histórie z Oxfordskej univerzity, expert na Studenú vojnu.
Čo ho v Bratislave prekvapí a čo naozaj šokuje respektíve nechápe?
Bratislava často prekvapuje a niekedy šokuje aj mňa. 😊 Málo poznania prináša málo očakávaní, ale cudzinec je často príjemne prekvapený útulnosťou Bratislavy. Na druhej strane však mladí bývajú trochu sklamaní, že to tu až tak nežije ako v iných európskych metropolách. Myslím si, že od Partyslavy máme stále ďaleko. Ale mne osobne to nevadí. Dosť ich zvykne šokovať desivý stav parkovania a všadeprítomné graffiti, nie vždy najkreatívnejšie. Často komentujú aj to, akí sme my obyvatelia stále dosť homogénni, čo sa farby pleti, jazyka týka. No a ešte stále si občas fotia účty z pivární a posielajú svojim kamošom, že aha!
Čím to je, že cudzincov fascinuje ,,socialistická architektúra“ a vyhľadávajú ju?
Nie je to úplný mainstream, ale myslím, že je v tom chuť nepoznaného a istá nostalgia. Možno aj fascinácia sociálnym inžinierstvom a megalomanstvo, nekompromisnosť tej doby. Bratislava je na socialistické pamiatky bohatá aj na pomery bývalého Československa. Bola to predsa len výkladná skriňa prestavby a modernizácie, hrdé „Mesto mieru“. Tak ako aj mladá generácia u nás, absencia priamej skúsenosti s režimom im zrejme umožňuje objektívnejšie oceniť a užiť si architektúru socializmu. Hoci o „socialistickej architektúre“ možno hovoriť iba v obmedzenej miere, pretože aj na Západe boli niektoré modernistické tendencie napríklad v 70. rokoch podobné. Vo Švédsku realizovali tzv. „Miliónový program“, masívna výstavba bývania pre všetkých, často aj panelové sídliská.
Nejeden z nás sa previezol starými americkými autami na Kube. Ako vníma cudzinec, keď nasadne do starej škodovky?
Niektorí sa hneď zľaknú, že nie sú bezpečnostné pásy na zadných sedadlách. Alebo hľadajú otváranie zadného okna, ale nedá sa. Je to sranda. Hlavne keď nakopneme motor a stlačíme plyn, je to zážitok pre všetky zmysly. Hoci v 1203-ke asi až príliš, motor je totiž priamo v kabíne. Hluk je strašlivý, smrad tiež, niet úniku. V nej aj jazdou 30-kou do miernej zákruty je rallye zážitok. Občas je to ešte interaktívnejšie, ako čakajú. Napríklad, keď sa motor prechlasce alebo batéria vypovie službu a tetušky z Ameriky sa pustia do roztláčania Škodovky pri Slavíne.
Aká je reakcia na Petržalku z pohľadu zahraničného návštevníka?
Jej veľkosť ich väčšinou ohúri. Jazda krížom-krážom cez túto legendárnu štvrť svojou panelákovou monotónnosťou je zážitkom. Väčšinou však čakajú strašidelnejšie a ošarpanejšie priestory, ktoré poznajú možno z filmu Eurotrip. Sú milo prekvapení dobrým stavom domov a množstvom zelene. Dokonca aj pestrofarebnosť zateplených panelákov hodnotia dobre, páči sa im, ako sme ako spoločnosť odmietli šeď minulosti.
Nie je to len o tom, že od šoféruješ starou škodovku nejakú trasu, ale že im aj niečo povieš. Ktorý príbeh zaručene zaujme?
Veru, nie je to iba retro taxík. Bez príbehov by jazda nemala šťavu a kontext. Po 10 minútach jazdy z centra sme na bývalej Železnej opone a tam miesto s príbehom funguje výborne. Pokusy útekov za hranice sú inšpiratívne, niekedy odstrašujúce, niekedy až fascinujúce a zábavné. Tragický prípad smrti východonemeckého študenta Hartmuta Tautza, dokúsaného československým vlčiakom, sa vždy snažím vyvážiť nejakým útekom s happy endom. Napríklad nočný prelet mladého amatérskeho českého vynálezcu Iva Žďárského z Lozorna ponad rieku Morava do Rakúska. Ešte lietal zopár hodín nad Viedňou a čakal na východ slnka kvôli bezpečnosti pristátia. Zaparkoval priamo pod krídlami Boeingu na Schwechate a po pár dňoch sa mu podarilo získať víza do Ameriky. Tam žije dodnes v nevadskej púšti v opustenej osade Lucin a doteraz sa živí projektovaním ultraľahkých lietadiel. Úplný týpek! 😊
Prečo cudzinci prídu väčšinou len do Bratislavy a ďalej nejdú?
Bratislava má veľkú výhodu v tom, že stojí v ceste medzi Prahou, Viedňou a Budapešťou. 😊 To je obvyklý turistický trojuholník, z ktorého my robíme lichobežník a ťažíme z toho. O slabej propagácii Slovenska ako destinácie sa už napísalo veľa. Ale sú aj cudzinci, ktorí sa vyberú aj ďalej do hôr a do iných slovenských mestečiek a my sa z nich tešíme, vtedy im dáme všakovaké tipy, kam ísť. Ponúkali sme aj viacdňový produkt po miestach známych aj bizarnejších, ale väčší záujem je práve o Bratislavu, tak sa momentálne sústreďujeme na hlavné mesto a jeho okolie. Ale ako názov našej cestovky napovedá, skrytý potenciál tam stále vidíme. 😊
Je nejaký fakt o ktorom veľa rodených Bratislavčanov nevie?
To si netrúfam povedať. Ale pre mňa je fascinujúce sociálne inžinierstvo socialistických plánovačov, ktorí pri pôvodných návrhoch bratislavského metra v 70. rokoch počítali s nárastom aglomerácie na milión obyvateľov, pričom nosný systém metra mal siahať až do Stupavy, Pezinka a Senca. Hoci si nie som istý, či by som chcel taký socialistický megalopolis zažiť. A som rád, že sa nedokonali ani plány výstavby panelových sídlisk v páse vinohradov v Novom meste. Pretvoreného to bolo viac než dosť.
Kde ste zohnali vaše staré škodovky? Koľko ich máte a čo by ste ešte do vozového parku získali?
Prvá Škodovka 110L pochádza z myjavských kopaníc od nášho dedka, zachránili sme ju pred šrotovným. Teraz dostala nový lak, tak sa tešíme. Ďalšie sme už kupovali kade-tade. Najviac prehliadok odviezol náš ďalší milášek, modrá Škoda 100, ročník 1971, náš Modrášek. Pár rokov sme jazdili aj so 120-kami, ale minulý rok sme trochu inovovali a už máme dva Favority, autá z čias Nežnej revolúcie a prvých rokov divokého kapitalizmu. Naša červivá čerešnička na torte vozového parku je 8-miestna Škoda 1203 / TAZ 1500, ktorú aj keď miluješ, máš čo riešiť. Náš vzťah k nej a jej úžitku niekedy je v konflikte s našou túžbou po bezstarostnom živote. A čím by sme vozový park obohatili, ak by sme vyhrali v Milionárovi? Asi kultovú limuzínu Tatra 603, alebo aspoň 613 a vyvážali sa ako páni, významní súdruhovia!
Jedna z hlavných výher vo výzve o zdolaní každého najvyššieho vrchu v každom slovenskom kraji je práve aj jazda na škodovke. Ak by si chcel vedieť o čom je výzva, respektíve súťaž, pozri sem.
Autor
Čítať viac článkov