Po asi najkrajšom dni sa presúvame cez Západnú Saharu, ktorá patrí Maroku až do Mauretánie. Čaká nás vyše 500 kilometrov po relatívne dobrých cestách. Žiaden off road, len pekná cesta. Prečo? Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Ísť mimo vyznačených trás by hraničilo so samovraždou.
Nie, nie sú tu žiadne teroristické organizácie, ale sem tam je tu niečo zamínované. A ak si kladiete ďalšie otázky, že prečo to tak je, tak napíšem krátku históriu Západnej Sahary, ktorá dnes patrí Maroku.
Je to územie s rozlohou cez 216-tisíc kilometrov štvorcových a žije tu cca. 500 tisíc obyvateľov. Voľakedy táto oblasť patrila Španielsku do roku 1975, kedy územie odovzdalo Maroku a Mauretánii. V roku 1979 sa Mauretánia vzdala svojich nárokov na územie dnešnej Západnej Sahary, ale odbojové hnutie, ktoré sa volá do dnešných dní Polisario, pokračovalo v bojoch. Hnutie, ktoré sídli v Alžírsku, bojuje za nezávislosť územia pod názvom Saharská arabská demokratická republika.
Preto, keď sa pozriete na mapu, zistíte, že cez toto územie prechádza hranica, kde sú stále nášľapné míny. Saharskú arabskú demokratickú republiku uznáva okolo 45 štátov sveta, ale podľa OSN to nie je štát. Takže by sme mohli povedať, že je to najväčšie osídlené územie bez vlastnej štátnosti. Marocká vláda pumpuje šialené peniaze do miest ako Dakhla či Laayoune, ktoré sa nachádzajú v Západnej Sahare , aby ukázala, že miestnym sa tu žije skvele.
Ceny sú tu nižšie, cesty kvalitnejšie, len tých turistov je tu menej. Dokonca marocká vláda má za cieľ prilákať cestovateľov do tohto neobjaveného kúta Maroka. Viem si predstaviť, ako si ťukáte na čelo, že ísť niekam, kde sú míny…Ale vedeli ste, že sem chodia nielen francúzski dôchodcovia na svojich karavanoch, ale aj milovníci surfov? Vraj sú tu jedny z najlepších podmienok. My prespávame v hlavnom meste Západnej Sahare Laayoune, tak aj v prístavnom meste Dakhla. Mestá určite nevyhrajú súťaž o najkrajšie mesto sveta, ale cestovateľa prekvapí, aký je tu kľud a s akou dobrotou sa tu stretne. Prechádzam sa večernou Dakhlou a nočný morský vánok ma sprevádza po nábreží až na hlavné námestie, kde je kopec rodín so svojimi ratolesťami. Nič vám nedáva dojem, že sú tu skupiny ľudí, ktoré by sa chceli odthnúť od Maroka.Tieto dni len prechádzame, fotíme sa pri mori a pozeráme na tak trochu jednotvárnu krajinu. Ja som už mysľou tých niekoľko stovák kilometrov južnejšie. Proste sa neviem dočkať, kedy prekročíme hranice a budem v Mauretánii. Tak ako snívam, Petrovi Dosedlovi pristane správa na Facebooku, že ďalšie tímy skončili. Buď to nezvládol motor, alebo sa prelomila nejaká náprava. Afrika si vyberá daň a my sa len modlíme, nech to náš žltý blesk zvládne. Nakoniec sme okolo 12:00 hod. prekročili hranicu s Marokom a Mauretániou… A tu nastáva tá sranda. Hneď ako dostaneme modré marocké pečiatky do našich červených pasov, ocitneme sa nie na území Mauretánie, ale v neuznanej republike. Saharská arabská demokratická republika nám na 3 kilometre odkrýva svoju tvár.
A musíme povedať, že tá tvár nie je krásna. Kopec rozbitých áut, neexistujúca cesta ale s upozornením, nech nikto nevybočí, lebo sú tu míny…a bordel. Šialený!!!!! Nikde si neuvedomíte, že stačí prekročiť pomyselnou čiarou menom hranica a svet sa zmení ako vo filme. Kukáme na seba a s Peťom vyhlasujeme, že ani Kongo nebolo tak šialené. ,,Už nech sme tam za tou Mauritánskou vlajkou.“ Povie Vlado a pýta sa, kde je tu tá cesta. Na Mauritánskej strane nás však nevýta policat, ale zdravotník v bielej kombinéze a meria nám v tomto dusne teplotu.
,,Jasné, Corona vírus.“Jedna z najchudobnejších krajín na svete, ale už merajú teplotu. Welcome to Mauretania, odznejú slová colníka a sme odrazu v púštnej krajine, kam som sa tak tešil.
Máš otázky na cestu a článok ,,5.diel: Rally Budapešť – Sierra Leone“? Daj do komentu a radi odpovieme. Zatiaľ nás môžeš sledovať aj na www.instagram.com/travelistan.sk
Tretí diel bude nielen o tom, čo všetko sme si museli zobrať a na čo treba myslieť.
Prvý diel si vieš prečítať tu.
Autor
Čítať viac článkov