Čo si predstavíte ak sa povie Turkménsko? Vedeli by ste vymenovať nejakú zaujímavosť? V najnovšom článku sa pozrieme na 7 zaujímavých faktov o Turkménsku. Príjemné čítanie.
Púšť Karakum
Ak cestujte Turkménskom, uvidíte veľa piesku. Duny a piesok sú tu významnými geografickými črtami, keďže väčšinu krajiny tvorí rozľahlá púšť Karakum. Pozoruhodné, ťažko predstaviteľné, ale kľúčové pre pochopenie geologickej histórie krajiny je, že celá jej oblasť bola pred 30 miliónmi rokov dnom obrovského mora.
Ešte aj dnes môžete počas prechádzok púšťou nájsť pozostatky tohto obdobia. Majte oči na stopkách a môžete uvidieť nielen fosílie a dokonale okrúhle prírodné kamenné formy pripomínajúce delovú guľu, nazývané konkrécie, ale aj kapsuly, ktorých vnútro odhaľuje dobre zachované morské fosílie.
Darvaza
Jedno z najväčších lákadiel pre cestovateľov v Turkménsku je plynový kráter Darvaza, ktorý neustále horí uprostred púšte. Kráter známy tiež ako Brána do pekla skutočne prepožičiava pocit, že hľadíte do pekla, najmä v noci, keď červené plamene šľahajú do temnoty púštnej noci.
Hoci sa plynový kráter môže javiť ako prírodný jav, v skutočnosti je výsledkom chyby skupiny sovietskych geológov, ktorí v roku 1971 hľadali zemný plyn. Keď im vybavenie a transport spadli do diery a plyn začal unikať, rozhodli sa zapáliť ho. Mysleli si, že zhorí do niekoľkých dní. Vzhľadom na to, že kráter horí aj o 52 rokov neskôr, dalo by sa zľahčene povedať, že ich výpočty o dostupnom zemnom plyne boli trochu mimo.
Hodvábna cesta
Pamiatky turkménskej Hodvábnej cesty nemusia byť také známe ako pamiatky jeho suseda z Uzbekistanu, sú však pôsobivé. Spoločne tvoria vlákno fascinujúceho príbehu o úlohe, ktorú tento región zohral ako obchodné centrum pozdĺž Hodvábnej cesty medzi 8. až 13. storočím.
S odhadovaným miliónom ľudí v 11. až 12. storočí bol Merv najväčším mestom na Hodvábnej ceste. Mestské centrum svojou veľkosťou a významom presahovalo dnes už známu Bucharu a Samarkand v Uzbekistane. Táto oáza bola tiež hlavným mestom štátu Veľký Seldžuk, kým ho v roku 1221 nevydrancoval Džingischán a jeho mongolská armáda. Nikdy sa už úplne nespamätalo.
Kuňja-Urgenč, mesto na Hodvábnej ceste na hraniciach s Uzbekistanom a tiež pamiatka UNESCO predstavovala v 11. a 12. storočí centrum kultúry a vzdelanosti. Kedysi to bolo druhé najväčšie mesto v Sámánovskej ríši a vyznačovalo sa zvláštnym architektonickým štýlom, ktorý možno dodnes nájsť na miestach ako Irán a Afganistan. Bolo prestavané v 13. storočí po tom, čo sa vzbúrilo a zničili ho Mongoli, aby ho v 14. storočí opäť zničil Tamerlán. Ten sa obával, že sa mesto stane konkurentom Samarkandu. Dnes sú ruiny a pozostatky týchto dvoch miest nepatrný zlomok toho, čo existovalo pred stovkami rokov. Je zaujímavé, že sa tu stále skúma a vykopáva. Pri jeho návšteve sa budete cítiť ako archeológ, ktorý sa snaží poskladať kúsky histórie.
Telpek
Turkméni pochádzajú z kočovných kmeňov Oghuz, ktoré sa do tejto oblasti prisťahovali v 7. storočí. Aj dnes sa Turkméni spájajú s piatimi hlavnými nomádskymi kmeňmi. Jedným zo znakov tejto nomádskej tradície a kultúry je telpek, veľký klobúk z ovčej kože, ktorý nosia muži. Rovnako ako iné podobné nomádske pokrývky hlavy, ktoré sa nachádzajú inde v Strednej Ázii, telpek je navrhnutý tak, aby udržiaval stabilnú telesnú teplotu počas rôznych typov počasia, od horúcich letných dní až po chladné zimné noci na púšti.
Ašchabad
Jedinečný vzhľad hlavného mesta Turkménska pramení v jeho veľkých bulvároch, fontánach, grandióznych sochách a lesknúcich sa bielych budovách. To všetko vzniklo vďaka stavebnému boomu, ktorý inicioval bývalý prezident Saparmurat Nijazov (alias Turkmenbaši) po tom, čo krajina v roku 1991 získala nezávislosť od Sovietskeho zväzu.
Centrálna časť mesta plná masívnych štruktúr a prepracovaných verejných priestorov doslova žiari v horúcom púštnom slnku vďaka tomu, že je postavená predovšetkým z bieleho mramoru. V skutočnosti sa pri výstavbe mesta spotrebovalo toľko mramoru, že Guinnessova kniha rekordov udelila Ašchabadu cenu za najvyššiu hustotu mramorových budov na svete. Pohľad naň je až neskutočný. Nevedeli by ste si to predstaviť, keby ste to nevideli.
Plov
Plov z ryže zmiešanej s mäsom, mrkvou a korením vyprážaný na veľkej panvici nájdete všade v Turkménsku – od rodinných piknikov na posvätných miestach až po veľkolepé svadobné oslavy. Turkménska pohostinnosť je až taká, že ak rodina uvidí, že nemáte so sebou jedlo, zvyčajne vám ponúkne tanier svojho plovu, aby ste sa podelili.
Zvláštne zákony
Prezident Saparmurat Nijazov, prvý prezident Turkménska v rokoch 1991 – 2006 bol dobre známy – možno notoricky známy – tým, že si vymyslel sériu nezvyčajných zákonov prijatých počas jeho funkčného obdobia. Niektoré z týchto zákonov boli racionalizované za predpokladu, že sa snažili zachovať tradičnú turkménsku kultúru. Napríklad: žiadna opera alebo zlaté zuby. Áno, čítate správne. Ostatné zákony boli založené len na rozmare prezidenta s plnou mocou a kontrolou. Napríklad prijatím zákona, ktorý mení názvy dní v týždni tak, aby zodpovedali menám členov jeho rodiny. Alebo zákaz fajčenia na verejnosti, pretože sa snažil prestať fajčiť a nechcel vidieť iných ľudí počas svojho osobného zápasu. Aj keď mnohé z týchto zákonov boli zmenené, keď sa k moci dostal bývalý prezident Gurbanguly Berdymuhamedov, niektoré stále zostávajú. A objavili sa nové. Napríklad čierne autá sú teraz v Turkménsku zakázané v prospech bielych áut, pretože biela je farba, ktorá „prináša šťastie.“
Máte otázky na článok „7 zaujímavých faktov o Turkménsku“? Dajte do kometu a radi odpovieme.
Autor
Čítať viac článkov