Guinnessova kniha sa bude pýšiť novým rekordom. Britovi sa za rekordne nízky čas podarilo navštíviť všetkých sedem novodobých divov sveta. Začal v Číne pri Veľkom čínskom múre a finišoval pri mayskej pyramíde v Mexiku.
Niekto ich neuvidí za celý život, inému sa to podarilo za menej než týždeň. Reč je o siedmich novodobých divoch sveta. Brit Jamie McDonald, ktorý žije v anglickom meste Gloucester, blízko waleských hraníc, ich navštívil za rekordne nízky čas. Na sedem divov potreboval menej ako sedem dní. Zvládol to presne za šesť dní, 16 hodín a 14 minút.
Štart a koniec
Brit sa týmto krokom zapísal do Guinessovej knihy rekordov. Svoju cestu odštartoval Veľkým čínskym múrom, neskôr sa presunul do mesta Ágra v Indii, kde sa pýši monumentálny Tádž Mahál. Jeho treťou zastávkou bolo jordánske skalné mesto Petra.
Neskôr priletel do Európy, priamo k ruinám veľkého amfiteátra v strede Ríma – Kolosea. Ďalšie tri divy ho čakali za veľkou mlákou. Z Európy zamieril do brazílskeho Ria de Janeiro k soche Krista Spasiteľa.
Následne sa vybral do „strateného mesta Inkov“ Machu Picchu. Jeho cieľom bol Yucatán v Mexiku, kde sa vybral k poslednému divu – mayskej pyramíde Chichen Itza.
Spôsob dopravy
Jamie McDonald nemal osobný tryskáč a ani súkromného vodiča. Letel 13 lietadlami, viezol sa v 16 taxíkoch, 9 autobusoch a v 4 vlakoch. Precestoval celkovo štyri kontinenty, pristál v deviatich krajinách a prekonal približne 36 000 kilometrov.
Ako vznikol zoznam
V roku 2000 spustila švajčiarska spoločnosť kampaň s názvom „Nových sedem divov sveta.“ Naprieč svetom v nej hlasovalo viac ako 100 miliónov, ktorí z 200 pamiatok vyberali sedem najväčších. Zoznam vyhlásili v Lisabone v roku 2007. Niektoré krajiny kampaň bagatelizovali, iné sa snažili o kúpu hlasov pre ich pamiatku. Pred jeho bránami zostala španielska Alhambra, Hagia Sofia v Turecku, Angkór Wat v Kambodži, Stonehenge v Anglicku alebo Eiffelova veža v Paríži.
Tie nové a tie staré
Kým novodobé divy sveta a kandidátov, ktorí sa do zoznamu nedopracovali, môže človek navštíviť takmer kedykoľvek, horšie je to s ich predchodcami, teda siedmimi divmi staroveku. Väčšine napadnú len pyramídy v Gíze. Sú jediným divom, ktorý nezmizol a zachoval sa vo svojej kráse. Tri z nich zničilo zemetrasenie a zvyšné dva oheň.
Prečo ich vybrali len 7
Hoci v starovekom svete existovalo množstvo jedinečných stavieb, spomedzi všetkých vybrali len sedem divov. Číslo sedem určili Gréci, ktorí verili, že okrem duchovného významu predstavuje aj dokonalosť. Číslo údajne pramenilo zo slnečnej sústavy. V tom čase totiž poznali len päť planét a spolu so Slnkom a Mesiacom sa počet rovnal sedmičke.
Divy staroveku
Boli vrcholom inžinierskej zručnosti, architektúry a umenia… a to aj napriek tomu, že väčšina z nich zmizla príliš skoro. Boli to práve grécki cestovatelia a dobrodruhovia, ktorí preskúmali ostatné civilizácie, teda Egypťanov, Peržanov alebo Babylončanov. Vytvorili následne zoznam miest, ktoré treba vidieť. Aj preto sa väčšina divov nachádza na okraji Stredomoria. Pôvodne ich pomenovali „výhľady“, z čoho sa vyvinul veľkolepejší názov div. Okrem pyramíd nimi boli:
Semiramidine visuté záhrady: asi žiaden div nie je taký záhadný ako visuté záhrady. Predbehli úroveň dovtedy známych inžinierskych schopností. Udržiavať sviežu záhradu v púšti je ozaj majstrovským dielom. Exotickú vegetáciu zavlažovali údajne prostredníctvom čerpadiel, ktoré privádzali vodu z rieky Eufrat.
Artemidin chrám v Efeze: zo 127 stĺpov sa takmer nič nezachovalo. Zostala však aspoň predstava, aký veľký a pompézny chrám to musel byť. Vo vnútri sa nachádzala socha bohyne Artemis.
Diova socha v Olympii: dá sa intenzívnejším spôsobom vzdať úctu bohu starovekých Grékov ako mu postaviť obrovskú sochu? Vytvoril ju grécky sochár Feidias, mala 12 metrov a ledva sa zmestila do chrámu. Údajne ju po prevoze do Konštantínopolu spálili plamene.
Mauzóleum v Halikarnasse: mauzóleum kráľa Mausólea II. bolo taká očarujúce, že sa z jeho mena odvodil všeobecný názov pre hrobky, teda mauzóleá.
Rodoský kolos: hoci sa dožil menej ako 60 rokov, stal sa jedným z divov sveta. Héliovu sochu zobrazujú kresby obkročmo, lode sa údajne plavili medzi jeho nohy. Táto predstava však odporuje vtedajším technickým vymoženostiam.
Alexandrijský maják: tým, že navigácia do prístavu v Alexandrii bola náročná pre plytkú vodu a skaly, rozhodli sa na ostrove Faros postaviť maják. A dobre urobili, jeho dizajn sa stal predlohou pre ostatné majáky. A hoci prekonal niekoľko zemetrasení, aj tak sa nakoniec zrútil.
Autor
Čítať viac článkov