Ležia vo viacerých kútoch sveta. Niektoré sú známejšie ako iné. Na tom však nezáleží, na rozdiel od toho, že ani pri jednom odborníci nedokázali pochopiť ich pôvod, formu či vznik. Priťahujú tisíce ľudí. Láka ich odhaliť a spoznať ich paranormálnu podobu.
Zem je plná enkláv, ktoré ohromia ľudí. Je plná miest, ktoré budú ľudí pokúšať, aby odhalili ich tajné príbehy. Či sú výtvorom ľudskej činnosti alebo nie, vedci sa už desaťročia snažia odhaliť každú záhadnú štrbinu v nich. Na týchto piatich sa však v odborných názoroch rozchádzajú.
Moray, Peru
Pri ceste do Peru myseľ zaplní Stratené mesto Inkov Machu Picchu, krajina však skrýva aj inú záhadu, pri ktorej aj odborníci strácajú slová. Kúsok od Cuzca, v nadmorskej výške približne 3 500 metrov nad morom, leží Moray. Záhadné miesto, ktoré tvoria prírodné poľnohospodárske terasy kruhového tvaru postavené ako amfiteáter.
Odborníkov fascinuje, že každý stupeň má vlastný zavlažovací systém. Zároveň, že druh pestovania je špecifický vzhľadom na mikroklímu. Diskutujú však o jeho pôvode a názve. Domnievajú sa, že pochádza z kečuánčiny, zo slov Muyu (okrúhle) a Uruy (krátke), naopak iní tvrdia, že názov sa zrodil v slove Aymoray (zber kukurice). Väčšina sa však v jednej veci zhodne – išlo o inkské výskumné centrum. Vďaka rozlične vysokým stupienkom mohli Inkovia zbierať plodiny na rôznych úrovniach a v rôznych klimatických podmienkach.
Okrem výskumníkov obklopujú miesto aj záhadné príbehy, teórie a legendy. Čo ak… Čo ak výpočty nie sú správne a namiesto kultivácie išlo o astronomický komplex? Podľa nich Moray neslúžil na poľnohospodárske účely, tento zložitý systém predpovedal meteorologické zmeny a predpovedal klímu. Výskumníci ani jednu teóriu nezošuchli zo stola, obe sa im zdajú až príliš reálne. Aj napriek tomu, že len jedna je tá správna.
Geoglyfy na planine Nazca, Peru
Peru má skutočne svetu ešte čo vysvetľovať. Ďalšia záhada leží južne, približne 400 kilometrov od hlavného mesta Limy. Nachádza sa tam približne 2 000 rokov, no odhalili ju až na začiatku 20. storočia. Ide o geoglyfy Pampy Jumana, teda obrazce zvierat, stromov, ľudských postáv a kvetov na planine Nazca, zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Sú tam zaslúžene, napriek tomu, že svetu dlžia stále vysvetlenie.
Inkské rituálne chodníky? Labyrint? Zavlažovací systém? Akvadukty? Matematické a astronomické dôkazy inteligencie domorodých kmeňov?
V odborných názoroch sa rozchádzajú, no vedia, že kultúra Nazca je jednou z predhispánskych civilizácií, ktorá zohrala kľúčovú rolu v evolúcii ľudstva na území dnešného Peru. Teórií o ich pôvode existujú desiatky, obrazce aj napriek nim stále zostávajú záhadou dejín.
Richatova štruktúra, Mauritánia
Niektoré oči sú také jasné, že pohľadom prebodnú aj živé duše. Na oko Afriky však nemajú. Ono totiž vidno aj z vesmíru. Dokonca aj najväčšia púšť sveta Sahara skrýva viacero záhad. Tou najpôsobivejšou je Richatova štruktúra. Gigantický okrúhly zjav na ploche viac ako 45 kilometrov. Nachádza sa v Oudane v Mauritánii, no je taký veľký, že sa jeho umenie dá oceniť len z vesmíru.
Väčšina výskumníkov je od roku 1965 zaneprázdnená. Hoci oko existuje viac ako 13 000 rokov, vidieť ho mohli len z vesmíru. Prikláňajú sa k teórii, že Richatovu štruktúru spôsobila erózia zeme tým, že sa pretrhli niektoré vnútorné vrstvy zeme. Po vulkanickej aktivite na povrchu zostali kruhové prstence. Tie vzbudili záhadné teórie o tom, či na mieste neležala aj bájna Atlantída. Otázne zostáva, či na saharskom povrchu existuje ešte niečo, čo by dokázalo prekonať oko Sahary. Vedci tvrdia, že Sahara s 9 miliónmi km2 je taká veľká, že skrytých tajomstiev sú desiatky. Veď aj oko Sahary objavili len pre pár desaťročiami.
Megalitické rady v Carnacu, Francúzsko
Údajne by o tomto skvoste vedel najlepšie rozprávať samotný pápež. Avšak nie ten súčasný, ale svätý Kornelius. Po vyhnaní z Ríma ho cez vtedajšiu Gáliu prenasledovali rímske légie. Došiel až do Bretónska, no keď zistil, že ďalej vedie už len more, légií sa musel zbaviť. Premenil ich na kamene, a tak tam „stoja“ dodnes.
Výskumníci sa však opierajú o viac „realistické“ teórie. Avšak sú tieto kamene, známe ako menhiry, pozostatkom rímskych táborov, navigačným majákom alebo nekropolou s hrobkami? Jedno je isté – ide o jednu z najväčších megalitických pamiatok na svete, najznámejšou časťou sú aleje, ktoré tvorí približne 4 000 kameňov.
Borobudur, Indonézia
Chrámy svoj pôvod zvyčajne odhalili, niektoré ich konštrukcie však výskumníci nedokážu pochopiť ani po tisícročiach. Jedným z príkladov je budhistický chrám Borobudur v Indonézii, ktorý vznikol medzi sopkami a riekami. Hoci viaceré jeho sochy vytvorili v rokoch 750 až 850, náročnosť výstavby odporuje logike. Výskumníci tieto sochy považujú za záhadné. Každá socha zvonovitého tvaru skrýva vo vnútri jednu Budhovu sochu.
Pri stavbe dokonca využili veľké množstvo kameňa, no vytvarovali ich bez štipky malty. Pri pohľade z výšky odborníci tvrdia, že chrám sa podobá budhistickej mandale a predstavuje budhistickú kozmológiu.
Autor
Čítať viac článkov