Trendy v cestovaní alebo kam vycestovať

Kam ísť?

Ak ma niekto požiada o radu, kam ísť na cestu do sveta, odpovedám: „Choď tam, kde ti to môže cestovateľsky ujsť.“ Podľa mňa také krajiny ako Thajsko, Kuba, Peru... už neujdú. Treba sa zamerať na oblasti, kde to ešte valec turizmu „neobjavil“. Také oblasti ako Stredná Ázia (Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan, Kirgizsko), Stredná Amerika (Guatemala, Belize, Salvador), ale aj Azerbajdžan, Mozambik, Malawi, Rwanda, Kamerun… tých krajín je veľa. Áno, to, čo je neznáme, vyvoláva pocit, či to je bezpečné.

Mňa napríklad udivuje, že ľudia v princípe neveria médiám, ale podvedome preberajú názory. Krásnym príkladom je Irán. Spoločnosť uverila médiám, že táto krajina je prudko nebezpečná a pred 2 – 3 rokmi si takmer všetci klopkali na čelo, ak sa tam niekto rozhodol ísť. Odrazu však médiá vydali pozitívy signál a krajinu šibnutím čarovného prútika zaplavili státisíce zahraničných turistov. Čiže Irán je už na ceste k masovej turistike a postupne stráca kredit málo navštevovanej destinácie. Ver, že tak, ako ju zažili ľudia pred 3 či 15 rokmi, zažiješ už každým dňom menej. Irán odrazu dal dvojaké ceny pre návštevníkov, hotely a guesthouse sú drahšie….

Aby som to zhrnul. Prosto choď tam, čo nie je príliš IN na sociálnych sieťach?. Samozrejme, treba byť opatrný a nevybrať sa do vojnových krajín, ako je Afganistan, Južný Sudán či Kongo, ale povedzme Papua-Nová Guinea či Východný Timor je stokrát bezpečnejší ako Rio de Janeiro, ktoré ročne navštívi milión návštevníkov.

Lacné letenky verzus destinácia

Pochopiteľne, že som rád, že lietanie veľmi zlacnelo. Už to nie sú bláznivé 90. roky, keď by si za letenku do New Yorku zaplatil takmer 38-tisíc slovenských korún (priemerný plat bol vtedy od 5 do 12-tisíc).

Lacné letenky nám otvorili brány mnohých krajín, ale zároveň prilákali spolu s tebou milióny ďalších ľudí. Zoberiem si príklad menom Island.

Island bol pred piatimi rokmi drahý hlavne vzhľadom na leteckú dopravu. Keď sa sem začalo lietať nízkonákladovými spoločnosťami, zaplavili zelený ostrov kvantá turistov, a to, pochopiteľne, zdvihlo ceny služieb do astronomických výšok. V samotnom výsledku je však Island dnes drahší ako pred tými piatimi rokmi. A ver, že to bude mať stúpajúcu tendenciu. Lacno už bolo. Aby si dnes na Islande ušetril, potrebuješ plánovať aj s polročným predstihom napríklad prenájom auta atď.

Čo tým chcem povedať? Nemôžeš čakať, že keď niekam letí nízkonákladovka, budeš sa pohybovať po prázdnych turistických miestach. Lacné letenky s tebou využijú ďalší ľudia.

Bude lacnejšie?

Nie, aspoň podľa mňa nie. Len si zober, ako postupne európske mestá zvyšujú poplatky len za to, že si v danom meste. Minule som platil v Bologni 7 eur za deň len preto, že som tam zostal v hoteli. Pred pár rokmi niečo nepredstaviteľné. Turistický priemysel narastá. Voľakedy bolo cestovanie výsadou len pre západné krajiny. Po roku 1989 sa postupne rozhýbala východná Európa, dnes cestujú v miliónoch Číňania a o pár rokov ich budú nasledovať ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky, ako napríklad India.

Je obrovský dopyt a ten sa nestíha pokryť. Výsledkom sú nielen preplnené klasické destinácie, ale aj rôzne obmedzenia. Sme na začiatku obrovského fenoménu menom cestovanie. Každý chce mať tie zážitky, oddych, pocit objavovania ako ja či ty.

Čo s tým robiť?

Ja v tom vidím obrovské pozitívum. Mňa to stále núti vymýšľať nové a nové cesty mimo tých klasických trás. Teraz nechcem povedať, že také Thajsko ma už nebaví a budem naň nadávať. To nie. Len v tom Thajsku budem hľadať niečo iné. Preto si stále vymýšľam cesty do východnej časti Ruska, Grónska (je mi jedno, že letenky sú drahé – keď budú lacné, pôjde tam každý) či prechod pralesom v Kolumbii…

A ešte je tu jedna veľká výhoda. Vďaka turizmu mnohé krajiny zjednodušili vízový režim. Napríklad pred 8 rokmi dostať všetky víza do Strednej Ázie trvalo cca 4 mesiace. Dnes mnohé krajiny zrušili pre Slovákov víza a tie ostatné získam veľmi ľahko.

Sú ešte nejaké cestovateľské výzvy?

Sú a je ich mnoho. Len sme niekedy zaslepení a nevidíme, čo všetko sa dá povymýšľať. Je jasné, že ak niekto začína cestovať ako ja pred 18 rokmi, chce vidieť najprv ten základ. To je pochopiteľné. Ak niekto začína cestovať, nepôjde hneď na Čukotku. Ale tí, čo už majú niečo za sebou, už môžu vyjsť z tých vychodených cestičiek turistického priemyslu. A verte, že tých ciest je tak veľa, že vás z toho hlava rozbolí. Ale o tom nabudúce.

Hľadáš inšpiráciu? Pozri cestovateľské itineráre do vyše 100 krajín sveta.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.