Transsibírska magistrála – po stopách československých legionárov

Plus chcem prejsť cez časť zamrznutého bajkalského jazera. Vedel si, že voľakedy vlaky na transsibírskej magistrále prechádzali cez zamrznuté jazero?Cesta bude trvať 18 dní a spolu s kamarátom Mišom Novotom si pozrieme historické miesta, ktoré sa týkajú legionárov.

Kto to boli československí legionári?

Počas 1. svetovej vojny Česi a Slováci bojovali vo vojskách Rakúska – Uhorska po boku Nemecka. Bojovali hlavne na východnom fronte, kde sa stretávali s vojskami cárskeho Ruska. Mnoho Slovákov a Čechov dobrovoľne prebehlo na druhú stranu a chcelo sa pripojiť k cárskemu Rusku. Už vtedy si politickí predstavitelia ako Masaryk, Beneš či Štefánik uvedomovali, že treba využiť silu, ktorá sa tvorila v zajateckých táboroch či už v Rusku alebo Francúzsku. Cárske Rusko spočiatku nedôverovalo občanom, ktorí prebehli z nepriateľského Rakúsko–Uhorska, ale neskôr predsalen povolili vytvoriť ozbrojené pluky, ktoré bojovali po boku Ruska. Najviac sa Česi a Slováci osvedčili pri bojoch pri Zborove, kedy dokázali nielen prelomiť nemecké pozície, ale aj obsadiť časť územia.

Avšak situácia sa skomplikovala počas októbrovej revolúcie, kedy Lenin spravil politický puč po neúspešných voľbách do ruskej dumy. Dnes už sa napríklad aj v ruských historických kruhoch verejne hovorí, že Lenin bol na túto revolúciu nielen financovaný nemeckou stranou, ale aj získal politické krytie. Nie je tajomstvom, že Lenina v prvých mesiacoch vlády chránili nemecké jednotky.

Lenin po prevzatí moci vyhlásil separátny mier s Nemeckom tzv Brest -Litevský mier. Súčasťou dohody bola aj podmienka, že všetky cudzie vojská, ktoré sa nachádzajú na území Ruska nesmú prejsť do svojich krajín. To sa týkalo aj Čechoslovákov, ktorí chceli bojovať nielen proti Rakúsko–Uhorsku, ale aj Nemecku. Boľševický puč vnímali ako zradu. Masaryk hľadal spolu so Štefánikom spôsob ako previezť legionárov na stranu západných veľmocí a tak vybojovať samostatnosť pre Čechov a Slovákov. Treba povedať, že vtedajšie veľmoci ako Británia a Francúzsko chceli udržať po vojne status quo a nerozmýšľali nad národnostnými štátmi. Všetko sa to začalo meniť po vstupe USA do vojny a hlavne československými legionármi, ktorí sa vyslovene prebili cez celé vtedajšie boľševické Rusko domov.

Legionári sa vydali ozbrojenými vlakmi na východ smerom k Vladivostoku. Prvé boje s boľševikmi nastali pri Čeľabinsku, kde maďarský vojak zranil jedného legionára. Zazneli prvé výstrely, ktoré predznamenali ťažkú cestu. Francúzski politickí predstavitelia nabádali veliteľov legionárov, aby zložili zbrane a vydali sa do rúk červenej armády. Nikto však neveril Trockému a začali sa postupne prebíjať cez jednotlivé Ruské mestá, ktoré Čechoslováci postupne obsadili. Napriek početnej nevýhode boli legionári skvelo vyzbrojení, mali silnú bojovú morálku a túžili sa dostať domov.  Do ich karát zahral aj fakt, že v Rusku po boľševickom prevrate nastala občianska vojna, a tak dokázali využiť zmätky v červenej armáde.

Legionári sa vyslovene prebili až do Vladivostoku, kde sa nalodili na lode, ktoré ich dopravili až domov. Väčšina sa plavila cez Japonsko, Singapur, Indiu, Egypt až do Talianska, kde nasadli do vlakov a prišli do Prahy. Ani v Prahe sa príliš neohriali a boli vyslaný bojovať na územie južného Slovenska, kde bola vyhlásená Maďarská republika Rád. Legionári veľmi rýchlo zatlačili komunistické maďarské oddiely z územia vtedajšieho Československa a pomohli nastoliť poriadok v mladej republike.

To, čo dokázali legionári, vzbudilo u západných spojencov neskutočný rešpekt a bolo niektorými západnými politikmi vyhlásené ako najodvážnejší vojenský počin.

Prečo o legionároch vieme tak málo?

Bolo to hlavne preto, že legionári bojovali proti boľševikom a pred rokom 1989 sa tento historický fakt nesmel príliš zdôrazňovať. Väčšina legionárov otvorene kritizovala bolševikov, Lenina či Trockého. Vážili si slobodu a vedeli, že nová nastupujúca moc je v rozpore s ich filozofiou.

V dnešnej dobe je na celej transsibírskej magistrále mnoho pomníkov, ktoré hovoria o ťažkých bojoch medzi Červenou armádou a legionármi. Významnú úlohu zohral nielen Milan Rastislav Štefánik, ale aj podpredseda legionárov Janko Jesenský, ktorý je u Slovákov viac známy ako spisovateľ.

Aj dnes história vzbudzuje vášne. Aj keď som ju vyštudoval, tak ja ju považujem trochu za pavedu.  Takmer každý si ju vysvetľuje po svojom a každý národ má tu svoju ,,historickú pravdu”. U nás doma sú legionári ako hrdinovia a v Rusku ako vrahovia a násilníci? Kto má pravdu?

Ako sa dá prejsť transsibírska magistrála? Potrebné info nájdeš na stránke Travelistanu.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.