Slovensko alebo ako nás vidia zahraniční knižní sprievodcovia

Za posledné obdobie sa mi do rúk dostalo niekoľko knižných cestovateľských publikácií, ktoré opisovali Slovensko ako turistickú destináciu a dávali niekoľko praktických rád. Niektoré informácie boli veľmi dobre spracované a niekde som sa pekne zasmial. Ako nás vidia zahraniční cestovatelia, ktorí o nás píšu? Nebudem približovať sprievodcov z Lonely Planet, ale ani čínske či ruské vydavateľstvá.

Krátka história Slovenska

Takmer všetky knižné publikácie idú pekne po poriadku a opisujú nielen Veľkú Moravu, ale aj že sme boli súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Obdobie Československa sa opisuje ako veľká prosperita územia Slovenska, keď sa z čisto agrárnej krajiny stala priemyselná krajina. Ako obdobie temna opisuje Lonely Planet vládnutie „exboxera“ Vladimíra Mečiara, keď sa Slovensko ocitlo na prahu diktatúry, ktorú „našťastie“ prerušili voľby v roku 1998.

Čo treba navštíviť na Slovensku?

Lonely Planet viac-menej opisuje ako najatraktívnejšie oblasti Slovenska Bratislavu, Vysoké Tatry, Košice a aj Žilinu. V jednej edícii ma prekvapila poznámka, že pri ceste do Banskej Bystrice sa neoplatí vychádzať z diaľnice na Zvolen. Vraj v tomto meste okrem hradu nič zaujímavé nie je a návštevníka skôr zarazia nevábne paneláky.

Ruský knižný sprievodca opisuje historické drevené kostolíky na východe Slovenska, ale nezabúda pripomenúť, že tieto miesta sú len pre skutočných cestovateľov, lebo dopraviť sa sem je veľmi zložité. Ak ťa to prekvapuje, skús sa na to pozrieť pohľadom turistu. Je harmonogram autobusov na miestnych zástávkach v inom jazyku než slovenskom?

Mňa osobne najviac prekvapil čínsky sprievodca, ktorý opisuje krásu Slovenska cez historické hrady a spomína, že vzhľadom na počet obyvateľov patríme k veľmociam Európy. Číňania takisto pripomínajú jazerá a kúpeľné mestá, o ktoré majú väčšinou čínski cestovatelia záujem, ale ako podotýkajú ruskí knižní sprievodcovia, so službami pre zahraničných cestovateľov (informačné tabule, doprava, hotely, reštaurácie) je to u nás nie príliš dobré.

Tu sa možno z vás niekto aj nahneval, ako nás niektorí vidia trochu povrchne. Ale ako my vidíme krajiny, kam cestujeme? Ideme tiež do hĺbky? Ono o Slovensku ešte bude veľmi dlho málo informácií, lebo keď sa niekto rozhodne cestovať do Európy, asi si nevyberie nás, ale „osvedčené“ destinácie. Tak ako niekto, kto cestuje prvýkrát do Ázie, nejde hneď do Tadžikistanu či Bruneja, ale zavíta najprv do Thajska či na Srí Lanku. Slovensko je vnímané ako „destinácia pre pokročilých“ a aj preto sem nepríde toľko ľudí, a teda aj informácií je menej. Na popularite Slovensku nepridáva ani fakt, že máme pre turistov z krajín mimo EÚ jeden z najťažších vízových režimov v Európe. Taký Ind či Číňan čaká na víza aj mesiac s neistým výsledkom a keď chce cestovať sám, musí mať dopredu zabezpečené ubytovanie… Kto z nás, ak ide do Číny či Indie, musí mať na celý čas zabezpečené ubytovanie?

Dá sa u nás dorozumieť?

Ak to zhrniem, tak okrem Bratislavy sa návštevník veľmi ťažko dohovorí. Tu treba zobrať na vedomie, že ako my porovnávame krajiny, aj nás porovnávajú, a to s okolitými krajinami ako Maďarsko, Rakúsko a hlavne Česko, a tu podľa zahraničných sprievodcov zaostávame.

Strava

Národnými jedlami sú hovädzia, cesnaková a zemiaková polievka. Z hlavných jedál je to (maďarský) segedínsky guláš, kapor so zemiakovým šalátom, pstruh a pre vegetariánov má byť pochúťkou vyprážaný syr či ovocné knedle. Samozrejme, nechýbajú bryndzové halušky, ale čínsky sprievodca upozorňuje na nevábny vzhľad a nie príliš príjemnú chuť.

Pri nápojoch sa spomína ako najlepšie pivo Zlatý Bažant a Martiner a víno Venušino čaro (nikdy som o ňom nepočul a idem ho hľadať).

Bezpečnosť

Tak tu som bol veľmi rád, že Slovensko je vnímané veľmi pozitívne a pre cestovateľky je to tu bezpečnejšie ako v západnej Európe. Ale už sa spomínajú útoky na cudzincov, viď zabitie Filipínca Henryho a že sa treba radšej vyhýbať okrajovým častiam Bratislavy. Taxikári nám zjavne nerobia dobré meno a spomína sa, že radšej si treba zavolať Uber ako niekoho z ulice.

Slovensko nie je pre prvocestovateľa do Európy ako destinácia ,,number one”. Skôr by som povedal, že je to, ako keď sa Slovák vyberie do Strednej Ázie a okolie naňho pozerá tak trochu divne. Tu sa na to nemôžeme hnevať, ale skôr sa zamyslieť, ako to celé napraviť. Zlepšiť služby (podľa mňa sú omnoho lepšie ako pred pár rokmi), viac sa usmievať (mnoho cestovateľov má pocit, že sa stále mračíme) a nebyť milionármi do jednej hodiny (narážam na predražené služby).

Takisto aj my môžeme byť „ambasádormi“ dobrého mena Slovenska a nespoliehať sa stále na štát, že to celé napraví.

Ja osobne robím tak, že keď sa ma niekto spýta, odkiaľ som, tak okrem toho, že mu poviem, že sme v EÚ, mu spojím Slovensko so zaujímavým príbehom, ktorý sa mu hlboko vryje do pamäti. Napríklad príbehom, že sme druhá krajina v celej ľudskej histórii, ktorá sa rozdelila s Českom bez jediného výstrelu. A viete, koľko ľudí nechce veriť? Koľko ľudí si to ide overiť? A čo tým docielite? Že budú pekne googliť Slovensko 🙂

Občanom EÚ, ktorí sa zaujímajú o históriu, napríklad pripomeniem, že Košice majú najstarší mestský erb v Európe. Máte vidieť hrdých občanov Paríža, Ríma, Londýna…

A ako som ja objavoval Slovensko? Prečítaj si reportáž z ,,road tripu“ po Slovensku.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.

POTVRDIŤ

súhlasím so spracovaním osobných údajov za účelom príjmania noviniek, špecialnych akcií a marketingových ponúk