Rozhovor s víťazkou slovenskej skyrunningovej série
Vanda Jenejová beháva ultramaratóny už niekoľko rokov a patrí nielen do slovenskej bežeckej špičky. Aký je rozdiel medzi ultramaratónom a klasickým maratónom? Koľko treba obetovať tomuto športu? Ako vyzerá tréning? Zaujímavý rozhovor s Vandou a o jej láske.
Aký je rozdiel medzi maratónom a ultra maratónom?
Maratón je tradične známy beh dlhý 42,195 km po rovine a na asfalte a beží sa v tempe.
Podľa mnohých ultramaratón je každý iný beh nad 42 km v horskom prostredí.
Ja to však beriem inak, podľa mňa je ultramaratón hlavne o prevýšení a o ťažkých horských podmienkach. Môže to byť beh od 50 do 170 a viac km. S prevýšením od 2-tisíc do 10-tisíc + a viac.
Odlišuje sa tréning od klasického maratónu? Ten, kto beží maratón, dal by bez problémov ultramaratón?
Podľa mňa sa tieto dve veci ani nedajú porovnať. Ľudia, ktorí behávajú maratón, musia trénovať hodiny na dráhe, behať úseky a tempové behy a fartleky. Tam ide o sekundy. Ja si to vôbec neviem predstaviť, aké musí byť psycho takto trénovať.
Na ultramaratón alebo skymaratón je to hlavne o tom, cítiť sa komfortne v horách. Cítiť sa fajn, keď je človek sám. Keď vidí len značenie a štíty v hmle alebo tme. Je to individuálna záležitosť, a preto je dobré, aby ten, kto behá trailové behy, bol tak trošku samotár. Na ultra sa veľmi netrénuje. Ľudia tým žijú. Človek k tomu musí mať vzťah. Ultra je viac emočné a také niečo svoje a maratón je skôr výkonnostná záležitosť, na ktorú som napríklad ani ja zatiaľ nemala gule.
Čo je na tvojom športe najťažšie? Aká najväčšia fáma koluje o tomto sporte?
Toto je dosť individuálne. Najťažšie je asi nestratiť to nadšenie a tú hravosť, ktorá je s behaním v horách spojená. Starať sa o „vzťah“ behu a seba. Uvedomiť si, že to nie je niečo, čo nás definuje, ale čo robíme preto, lebo nás to baví a milujeme to.
Čo všetko musíš obetovať pre tento šport?
Myslím si, že nič. Niekedy si spomeniem, ako som pred pár rokmi ešte myslela na to, že by som chcela mať niečo v živote, pre čo by som sa ráno budila a žila pre to. Teraz to mám a nikdy by som nemenila. Je to ten najlepší život, aký som si mohla vybrať.
Ako vyzerá tréning? Ak je tvoj denný rozvrh?
Skôr to nazývam len beh. Že si idem zabehať. Ja už ani netrénujem. Nenosím hodinky a nezaťažujem sa medzičasmi. Presne viem, odkiaľ kam je koľko kilometrov a tak si naplánujem trasu vždy dopredu. Keď chcem ísť rýchlejšie, idem menej kilometrov a keď chcem objem, idem viac a pomaly. Vždy idem behať podľa toho, na čo mám chuť a ak som unavená, nejdem. Začala som to tak robiť iba nedávno. Chcem behať ešte niekoľko desiatok rokov, tak si myslím, že starať sa o seba je veľmi dôležité.
Môj denný rozvrh:
Ráno väčšinou cez týždeň nebehám, ale stane sa aj to, že idem. Ráno som strašne lenivá, ale niekedy sa predsa len premôžem. Teda u mňa je behacie ráno okolo 6.00. Samozrejme, keby som mala čas ísť behať o 9.00, tak s tým nemám problém. Potom nasleduje robota a po robote idem behať. V lete behám viac a až do večera a v zime pomenej. A cez víkendy nabehám najviac a aj dvojfázovo.
Ako sa to dá skĺbiť s prácou? Kde trénuješ?
Veľmi jednoducho. Pred dvoma mesiacmi som zmenila prácu a robím len 6,5 hodiny denne. Popri práci externe študujem tlmočníctvo. Ja sa teším, že toho mám veľa a ak by toho bolo priveľa, určite uberiem, ale zatiaľ to veľmi dobre zvládam. Školu a skúšky si musím veľmi dobre zadeliť, aby som veľa nevymeškala, ale zase aby som bola na pretekoch, na ktorých chcem. Ale dakedy robím skúšky na poslednú chvíľu, pretože sa veľmi kryjú s pretekmi.
Behám v Rači alebo na Kamzíku a v Karpatoch. Víkendy patria horám, takže skoro vždy sme mimo BA.
Na Slovensku nemáš konkurenciu… Ako si v porovnaní so zvyškom sveta?
Nepovedala by som to tak jednoznačne. Konkurencia vždy je. Tento rok mi veľmi vyšiel. Ale dievčatá na Slovensku veľmi dobre behajú. A čo sa zahraničia týka, tak to zatiaľ neviem, tento rok som mala len jeden zahraničný pretek, a to Grossglockner Trail 85 km a skončila som šiesta.
Máte niečo ako olympiádu? Ktoré preteky patria medzi tie najvýznamnejšie?
Skyrunning series tvorí niekoľko behov na celom svete a tie sa jednotlivo bodujú. V sérii sú zahrnuté najkrajšie behy v Španielsku, Taliansku, Japonsku, ale aj v Číne a USA.
Asi ako pri každom športe na Slovensku, musíš si ho financovať sama. Koľko taká príprava, preteky, tréner… ročne stoja? Máš sponzora?
Každý si myslí, že behanie je lacný šport. Určite je v porovnaní s inými. Ale napríklad ja si tenisky kupujem skoro každý druhý mesiac, a to jedny stoja cca okolo 150 eur. Ale viem, že ich vždy naplno využijem, a preto skoro všetko, čo zarobím, dám do behania. Aj keď idem na dovolenku, je to skôr sústredenie.
Nedávno som sa stala členkou Slovak Ultra Trail teamu, čomu sa veľmi teším. Je super vidieť, že nás ľudia a kamaráti (organizátori pretekov Slovak Ultra Trail) chcú podporovať a hľadajú na to prostriedky. Preto keď niekedy nebehám, tak idem robiť na preteky dobrovoľníčku na akcie Slovak Ultra Trail, lebo viem, že to za to stojí a je to ešte lepší pocit niekedy vidieť pretek z tej druhej strany.
Trénera nemám ani nechcem mať. A čo sa týka sponzorov, je to ťažšie, ak človek nemá známosti.
Na čo sa momentálne pripravuješ?
Momentálne je už koniec sezóny. Takže posledné preteky boli na Chopku a potom som mala pár krátkych pretekov za odmenu a teraz nás čaká s priateľom jedna posledná stovka, Prešporský Ultrapunk dvojíc (organizuje hoSlovak Ultra Trail, ktorých akcie milujem) a neskôr Horský beh Smolník, 33 km.
Ktoré preteky sú pre teba najkrajšie?
Najkrajšie… to je teda ťažké takto povedať. Ale určite najkrajšie spomienky mám na svoju prvú ultra na ostrove LA PALMA Transvulcania v roku 2015, čo bolo 75 km a cca 4-tisíc+.
Na Slovensku som sa zaľúbila do preteku Krížna Krížom Krážom 55 km a 3 400+ vo Veľkej Fatre s úžasnou organizáciou. A asi druhý najkrajší pretek u nás je Chopok Skymarathon 42 km a 2 500+, lebo tam je všetko, hrebeň, drsné zbehy, skaly, kosodrevina, výhľady, 8 km cieľová rovinka na Chopok.
Na Slovensku máme veľa krásnych behov a každý má niečo do seba. Myslím si, že slovenská skyrunningová asociácia ich zgrupovala úplne trefne. A, samozrejme, Slovak Ultra Trail úžasne organizuje.
Vanda Jenejová
Volám sa Vanda Jenejová. Mám 26 rokov a rada behám po kopcoch. V roku 2013 som odišla pracovať na Tenerife a tam som začala aj behať po horách, nikdy som predtým o tom nepočula. Na ostrove La Palma, kde sa každoročne v máji koná Transvulcania, čo je jeden z behov Skyrunningovej série, som pracovala a videla som, že sa tam niečo deje. Spýtala som sa pár ľudí, čo to je. Keď mi to opísali, tak som si povedala, že to chcem určite raz v živote bežať, no a v roku 2015 som si to aj zabehla. Vtedy som zistila, že toto chcem robiť už navždy, že to bude súčasť môjho života. Tento rok bol najlepší, čo sa výsledkov týka ‒ od mája, keď som vyhrala s mojím spolubežcom UltraPunk z Handlovej do Bojníc 80 km 4-tisíc+, neskôr prvé skyrunningové víťazstvo na Krížnej Krížom Krážom, Grossglockner trail a šieste miesto, Bear Foot Poľana 21 km, 1 250+ a prvé miesto, Vysokohorský beh na Klín 21 km, 1 280+ a druhé miesto, Chopok SkyMarathon, prvé miesto a traťový rekord . Bolo toho dosť a dúfam, že v budúcej sezóne budem podobne pokračovať. Vždy vravím, že to nie je len o výsledkoch, ale o tom, že mi to robí hlavne radosť.
Linky:
