Rozhovor: Najťažšie sa získavajú víza do Saudskej Arábie

Napriek tomu, že slovenský pas patrí do prvej desiatky najsilnejších pasov na svete (nepotrebujeme víza do 140 krajín sveta), tak sem tam musíme chodiť na veľvyslanectvá. Ja osobne som už opotreboval cez 16 cestovných pasov, ktoré sa krásne za tých 15 rokov cestovania zaplnili rôznymi vízami. Ale ani ja si všetky víza nevybavujem sám a pomáha mi Soňa Robelová s eviza.sk , ktorej som sa spýtal na niekoľko zaujímavostí z prostredia veľvyslanectiev, víz...

Ktoré víza sa dnes najťažšie vybavujú?

Myslíš, ktoré sa dajú vybaviť najťažšie, alebo ktoré sa vybaviť nedajú? 🙂 Sýria napríklad aktuálne pozastavila vydávanie víz úplne. Saudská Arábia ani Irak momentálne vôbec nevydávajú turistické víza – do týchto krajín sa môžeš dostať len ak tam máš obchodného partnera alebo rodinu, ktorá ťa pozve a ministerstvo vnútra im to vopred schváli. Saudská Arábia dokonca minulý rok bez udania dôvodu pozastavila na niekoľko týždňov vydávanie víz pre všetkých slovenských. Dodnes nemáme oficiálne stanovisko, prečo sa tak stalo, ale toto nariadenie prišlo nenápadne bezprostredne po vyjadrení nášho pána kapitána o tom, že Katar je super. Pár dní po tomto vyhlásení nám Saudi víza stopli a Katar prekvapivo vízovú povinnosť voči Slovensku zrušil. Presne k týmto politickým ťahom a hrám slúžia víza úplne dokonale.

 Rozhovor: Najťažšie sa získavajú víza do Saudskej Arábie

Veľmi komplikovanou krajinou na víza je aj Turkmenistan, čo ma veľmi mrzí, pretože je to záhadná a zaujímavá krajina ležiaca na populárnej trase medzi Kazachstanom a Uzbekistanom. Jediný spôsob, ako sa po Turkmenistane pohybovať ako-tak slobodne, sú tranzitné 5-dňové víza. Tie sa však vybavujú zložito a nezaručujú ani, že sa do Turkmenistanu nakoniec skutočne dostaneš. Minulé leto Turkméni tranzitné víza úplne stopli a dokonca ich neschválili ani účastníkom obľúbenej dobročinnej Mongol Rally. Tento rok sa nám opäť podarilo vybaviť niekoľko tranzitných víz, ale zbytočne. Klienti na kazašsko-turkménskych hraniciach zistili, že je tento jediný možný prechod z Kazachstanu až do odvolania uzavretý. Keď sme o tom informovali konzula, sám bol prekvapený, pretože sa víza vydávajú presne na hraničné prechody, ktoré si zvolíte z ich zoznamu. Takže konzul klientom vydal vízum platné len na vstup cez hraničný prechod, ktorý bol zatvorený a iný použiť nemohli.  Turkmenistan teda stále ostáva tŕňom v mojej päte, aj keď konzul je super  – vždy sa snaží pomôcť, ale bohužiaľ, často krát je aj on sám bezmocný.

Každá krajina má svoje vlastné vízové podmienky. Ktoré sú z tvojho pohľadu najbizarnejšie?

O bizarných vízových podmienkach by sa dala napísať diplomová práca. Ale pri tejto otázke ma okamžite napadajú Američania a ich otázka v ESTe:  Trpíte telesným alebo duševným postihnutím; alebo ste užívateľmi drog; alebo trpíte niektorou z nasledujúcich chorôb (cholera, záškrt,  mor…) Na túto otázku môžeš odpovedať len áno / nie bez možnosti ďalšieho vysvetlenia. Takže Američania nerobia rozdiel v tom, či si na vozíčku alebo máš mor – v každom z týchto prípadov ti bude ESTA automaticky zamietnutá. Nemám k tejto otázke slov… Zopár známym na vozíčku som poradila, aby si tam zaškrtli odpoveď Nie a povedali Američanom, že si pred hodinou zlomili obe nohy. Ani jedného sa pri vstupe nič k ich postihnutiu nepýtali a bez problémov ich do krajiny vpustili. Tým samozrejme nechcem nikoho navádzať k nepravdivým údajom pri vypĺňaní žiadostí 😀 Američania to majú prešpekulované, zo sociálnych sietí vedia napríklad zistiť, že tam ideš hľadať prácu a letušky ťa vysadia už rovno z lietadla vo Viedni. Takže veľmi opatrne 😉

Smiešne sú aj odtlačky prstov pri sudánskych vízach – odoberáme ich u nás v kancelárii klasickým spôsobom: na špongiu nalejeme atrament z pečiatky a klientom v tom namáčame prsty – niekedy je na dotazníku vidno len veľkú škvrnu, z ktorej sa nedá nič vyčítať, ale podmienka je splnená. Spomínam si, ako sme po Pionieroch umývali atrament od stien až po monitory. Najproblematickejší bol samozrejme Marek Slobodník, ktorému sa odtlačky odobrať nedali, pretože má neohybné zápästia a prsty z plechu 🙂

Rozhovor: Najťažšie sa získavajú víza do Saudskej Arábie

O najvtipnejšie otázky v dotazníkoch súperia veční rivali India a Pakistan, ale ani Nigéria nezaostáva. Pri vypĺňaní týchto dotazníkov máte niekedy obavy, či Vás tam nepredajú na orgány. Otázky typu výška, farba vlasov, farba očí, krvná skupina, choroby či poznávacie znamienka na tele nie sú žiadnou raritou. Radi si niektorých kamarátov-klientov doberáme a do týchto otázok zakomponujeme aj otázky, ktoré zaujímajú len nás, ako napríklad „Trpíte pohlavnou chorobou?“, „Aká je Vaša priemerná mesačná spotreba alkoholu?“, „Aký je obvod Vašej hlavy?“ a pod. Otázky v dotazníkoch bývajú naozaj tak bizarné, že doteraz si tieto naše „pridané“ otázky nikto nevšimol a všetci vrátane Trabanťákov aj Laďákov nám ich ochotne všetky zodpovedali.

Aký je najrozšírenejší mýtus o vízach medzi ľuďmi.

Najrozšírenejší mýtus o vízach je podľa mňa ten, že si väčšina ľudí stále myslí, že musia na konzuláty cestovať osobne. Na konzulátoch stretávame množstvo ľudí, ktorí cestujú aj celú noc, aby si prišli podať žiadosť. Väčšinou to ani nezvládnu, pretože nemajú znalosť o tom, ako má žiadosť vyzerať a preto im konzulát žiadosť neprijme. Každý deň som na ruskom konzuláte v Bratislave stretávala ľudí, ktorí pricestovali až z Košíc či z Michaloviec, ale nemali pozývací list alebo potvrdenie o prijatí zahraničného turistu (voucher), tým pádom sa po 3-hodinovom čakaní v daždi či snehu otočili a cestovali späť domov bez víz. A toto bol vlastne aj dôvod, prečo som s vízovou podporou začala. Keď som si prvýkrát vybavovala víza do Ruska, bol to horor. Prvýkrát som sa na rad vôbec nedostala. Druhýkrát som to stihla, ale bol to rýchly proces. Po 2,5 hodinách som sa dostala dnu, konzul si v sekunde prelistoval moje podklady a poslal ma do čerta. Žiadosť mi schválil až na 4-tý pokus. Bola som tak vytočená, že som si povedala, že im to nedarujem a ľuďom pomôžem víza vybaviť na prvú šupu. Myslím, že sa mi tento sen plní, pretože sa na nás obracia stále viac ľudí, ktorí tieto obštrukcie prenechajú nám a víza si tak vybavia lusknutím prsta.

Rozhovor: Najťažšie sa získavajú víza do Saudskej Arábie

Na konzulátoch to je často krát  o osobných vzťahoch. Na ktoré veľvyslanectvo chodíš najradšej? A kde najmenej rada?

Áno, čistá pravda – naša práca je predovšetkým o dobrých vzťahoch, pretože väčšina rozhodnutí závisí práve od konzulov.

Ja osobne najradšej chodím na ruský konzulát, pretože s Rusmi mám od začiatku taký pravý taliansky vzťah – tam som zažila najväčšie hádky ale aj najvrúcnejšie prijatie a pomoc. S mnohými konzulmi, ktorí tu v Bratislave pôsobili, som doteraz v kontakte a aj keď už sú dávno preč, nezabudnú nikdy popriať pekné sviatky či poslať pozdrav na moje narodeniny. V tomto sú pre mňa Rusi jedineční, pod tvrdou škrupinou sa skrýva obrovské srdce a to ma na nich vždy fascinovalo. Perfektné kamarátske vzťahy máme aj so všetkými bývalými post-sovietskymi krajinami: Kazaši, Tadžici, Uzbeci, Kirgizi – s nimi sme v neustálom kontakte, navzájom si pomáhame, nikdy nás nezabudnú pozvať na svoje oslavy či kultúrne podujatia.

Rozhovor: Najťažšie sa získavajú víza do Saudskej Arábie

Nikdy nezabudnem ani na veľmi milého jemenského konzula vo Viedni, ktorý ma nechcel nechať odísť bez toho, aby som si s ním nedala čaj. Ten som zo slušnosti vypila, ale pri odchode sa mi zatočila hlava a čaj skončil vyvrátený v euroobale. Aj vďaka jemenskému konzulovi som napokon zistila, že jemenský čaj bol v poriadku a ja čakám bábo <3 Obrovský sudánsky konzul vo Viedni sa stále smeje a hovorí, že Sudán je druhé Švajčiarsko, s tadžickým konzulom môžete zahrať priamo v jeho kancelárii šach….  S každým konzulátom vychádzame dobre a máme s nimi výborné priateľské vzťahy. Možno keby sa juhoafrický konzul vo Viedni trochu viac usmieval, bolo by to až príliš dokonalé 🙂

Náš kolega Marek Duranský, taktiež veľký cestovateľ a hlavný ideológ našej agentúry vraví, že najradšej chodí na bieloruský konzulát kvôli pôvabnej konzulke J Kolega Richard má najradšej vtipné a energické namíbijské ženy na konzuláte vo Viedni, no a moja setra Zuzka, ktorá to so mnou ťahá takmer od samého začiatku a ešte sme sa nezabili vraví, že najlepšie sa jej spolupracuje s africkými konzulátmi v Berlíne. Katka chodí najradšej na ruské vízové centrum, pretože okrem toho chodí už len na Čínu J A všetci sa zhodujeme v tom, že by sa juhoafrický konzul mohol viac usmievať 😀

Slováci si najviac žiadajú o víza kam?

Jednoznačne do Ruska. Vždy to tak bolo a určite to tak aj dlho ostane. Po devalvácii rubľa v roku 2014 síce klesol počet obchodných víz, ale tým, že Rusko voči euru zlacnelo a z Bratislavy začali do Moskvy lietať nízkonákladové aerolínie, záujem o turistické víza do Ruska ohromne narástol. Aj tento rok evidujeme cca. 20%-tný nárast na ruské turistické víza a aj tie obchodné nám opäť pomaly začali rásť. Rusko je stále zaujímavou destináciou a máme stále viac klientov, ktorí cestujú nielen do Moskvy a Petrohradu, ale aj ďalej aj na Bajkal, či Kamčatku, chcú sa previezť Transsibírskou magistrálou, či zašportovať si na Kaukaze.

Rozhovor: Najťažšie sa získavajú víza do Saudskej Arábie

Na druhom mieste sú to víza do Číny. Tam sa za posledné mesiace veľmi zmenili pomery. Konzulát sa síce premiestnil do nových veľmi pekných a moderných priestorov a konzulárne pracovníčky na príjme sú veľmi milé a nápomocné, ale udeľovanie víz sa veľmi sprísnilo. Opäť je to asi náhoda, ale podmienky sa postupne zhoršujú od  stretnutia nášho pána prezidenta s Dalajlámom.

A veľký záujem je aj o Južnú Afriku. To je tiež celkom zaujímavý prípad. V roku 2016 zaviedla Južná Afrika vízovú povinnosť zo všetkých štátov Európskej Únie len voči Slovensku. Dodnes nikto nevie povedať, prečo a nemám k tomu priradenú ani žiadnu konšpiračnú teóriu:)

Ktoré víza sa tebe najviac páčia?

Najviac sa nám páči vízum do Kene – podľa mňa jediná krajina, ktorá sa s dizajnom víz trochu pohrala. V strede je levia hlava v tvare slnka a v jeho okolí sú zobrazené rôzne zvieratá ako nosorožec, slon, tiger a muflón. Je škoda, že väčšina krajín dizajn svojich víz vyslovene zanedbala – víza sú súčasťou vizitky krajiny, kam sa človek rozhodol cestovať a spomienka vo forme víz ostáva v pasoch dlhé roky.

Keď cestujem do krajiny a chcem víza, na čo treba myslieť? (myslím čas, plánovanie…)

Najdôležitejšie je myslieť na víza hneď pri plánovaní cesty. Nejeden klient nám volá deň pred odletom, že práve zistil, že  potrebuje víza a my mu už nedokážeme pomôcť. Môj recept preto znie: už pri plánovaní cesty si skontrolovať, či pre danú krajinu náhodou neplatí vízová povinnosť a ak áno, aké sú podmienky pre jeho udelenie. Môžeš si to skontrolovať aj na našom webe www.eviza.sk, kde sa snažíme ľudí vždy informovať o aktuálnych podmienkach a pravidlách, zverejňujeme novinky aj upozornenia a väčšinou sme prví, ktorí o zmenách vedia. Napríklad vďaka Radkovi z Trabantov sme boli prvou agentúrou, ktorá začiatkom tohto leta vybavila uzbecké elektronické víza. Vždy nás veľmi potešia správy a postrehy od našich klientov, ktoré nás stále posúvajú vpred a dávajú nám aktuálny obraz diania vo svete.

Ty si Martin pre tieto účely ako stvorený a preto si veľmi cením, že ťa máme! Neprestaň cestovať a neprestaň o svojich cestách rozprávať! Práve vy, mediálne známi cestovatelia, dokazujete ľuďom, že sa nemusia báť vyraziť do sveta: v zdraví či chorobe, bohatstve či chudobe, lietadlami, trabantami, motorkami, vozíčkami, že žiadna krajina nie je zlá a v každej žijú dobrí ľudia a že to všade bude jazda.

„Nedosiahnuteľné sny neexistujú, existujú len predsudky, ktorých sa treba zbaviť a ísť si za svojim cieľom“ môj obľúbený Masielkov citát J  (Maslo = Marek Slobodník)

A tebe Maťko želám do tvojich ďalších ciest (a že ich nebude málo) veľa nezabudnuteľných zážitkov, skvelých ľudí, schválených víz 😀 ale hlave, vždy šťastný  návrat domov k tvojim blízkym 🙂

Vedel si, že Slovák môže mať dva pasy? Prečítaj si v podrobnom článku na Travelistane.

  1. Ja som sa dobre vytočil po prílete do Delhi, samé dotazníky, kontroly, armáda na letisku, kto nemá letenku nedostane sa do haly letiska. Ako sprievod pri odlete.. a v Pekingu na letisku som sledoval stádo čo vystúpili z letiska.. letiskové metro je sranda. No nič, najbližšie Madagaskar, odtiaľ Reunion a odtiaľ Maurícius ? . Uvidíme… Prajem veľa úspechov

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Zdieľaní