Prečo mi titul cestovateľ nevonia alebo cestovanie má viesť k pokore

Tento článok som sa rozhodol napísať po tom, čo som si prečítal pár cestovateľských fór, kam aj ja chodím. Žiaľ, cestovanie sa stáva predmetom porovnávania...

Cestovateľ verzus turista

Neviem, odkiaľ majú ľudia tendenciu deliť sa na turistov a cestovateľov. Nikde som nenašiel definíciu toho, kto je cestovateľ a kto turista. Na mnohých fórach sa väčšinou označujú za cestovateľov tí, ktorí chodia sami bez cestovky. Takisto je veľmi populárne sa dnes označovať za cestovateľa, akoby to bol nejaký spoločenský status a jeho nositeľ dával spoločnosti najavo, že je niečo viac.

Prečo mi titul cestovateľ nevonia alebo cestovanie má viesť k pokore

Čo by na to povedal Zikmund a Hanzelka?

Ja sám sa neoznačujem nijako. Ak sa ma niekto spýta, či sa považujem za cestovateľa, poviem, že neviem. Aj keď ma tak označujú v rôznych médiách, mne to oslovenie príliš nevonia. Prečo? Mám úctu k tým cestovateľom, ktorí v skutočnosti objavovali biele miesta na mape sveta, ako napríklad Livingstone, Stanley, Cook, Amundsen, Zikmund s Hanzelkom… Nie ako dnes, keď ideme po vyznačených trasách a vieme, čo nás čaká za rohom a vieme, kde budeme spať. Mne prosto nesedí, aby som sa zaradil na rovnakú úroveň k takýmto velikánom. Niekto môže namietať, že dnes je všetko objavené. Nie je a verte, že tých bielych miest na svete je mnoho. Je veľké množstvo cestovateľských výziev, ktoré čakajú na svojich cestovateľov, ktorí pôjdu bez knižných sprievodcov, máp a s nulovými informáciami.

Hotel verzus guest house

„Ten, kto býva v luxusnom hoteli, nespozná miestnu kultúru.“ Tieto výkriky ma prekvapujú. Ja vravím, že ako nespoznáš miestnu kultúru v guest house, tak ju nespoznáš v luxusnom päťhviezdičkovom hoteli. Sám bývam v rôznych hoteloch, vyberám si rozličné ubytovania a ako prespím v najjednoduchších príbytkoch v pralese Konga, tak nepohrdnem ani luxusným hotelom niekde na Bahamách. Nepozerám sa krivo na žiadnu skupinu, ktorá sa dobrovoľne rozhodla bývať tam, kde býva. Nikto mi doteraz nepovedal, ako sa dá kultúra spoznať v guest house či v hoteloch. Stále je to miesto na prespanie a tá kultúra je tam „vonku“.

Prečo mi titul cestovateľ nevonia alebo cestovanie má viesť k pokore

Nie je to jedno, kde kto býva?

Vzhľadom na to, ako veľa cestujem, ubytovania striedam. Keď sa cítim unavený a nechcem byť rušený spoločným chrápaním na guest house, tak idem do hotela, aby som si vytvoril autistickú chvíľku. Na cestovanie treba veľa síl a tie sa naberajú aj spánkom.

Porovnávanie, kto koľko minul

Toto je skôr príznačné pre československý priestor. „Ty si dal za Vietnam 800 eur? Ja som dal 600! Vidím, že sa ešte musíš učiť!“ vypočul som si rozhovor dvoch ľudí počas cestovateľskej prednášky. V duchu som si povedal, že poznám človeka, ktorý minul 150 eur a teda to znamená, že je lepší?

Každý míňa toľko, koľko chce. Ak ho to finančne nebolí, tak je to jeho čisto súkromná vec. Niekto si chce dať každý deň kávičku, pivko či kúpiť suvenír. Niekto nemá síl cestovať v najnižšej triede vo vlaku a radšej si priplatí päť eur za vyšší štandard. To, kto koľko minul, ešte nehovorí o tom, ako krajinu spoznal.

Porovnávanie, kto koľko krajín precestoval

Počet precestovaných krajín z teba nerobí lepšieho človeka. Žiaľ, ľudia v rôznych diskusiách používajú argument „Ja som prešiel 80 krajín a viem to lepšie…“ Napriek tomu, že mám na konte 166 krajín, som ticho. Je to pekné číslo, ale nehovorí, ako kvalitne som prešiel dané krajiny. Jeden môj kamarát cestuje len po Číne a môžem povedať, že nikto na Slovensku nepozná tú Čínu tak ako on, a pritom ten čas by mohol venovať aj iným kútom sveta a mal by na konte vyše 100 precestovaných krajín.

Dnes cestuje takmer každý a dosiahnuť vysoké číslo nie je vôbec ťažké. Ako by sa na tieto porovnávačky pozerali páni Livingstone, Stanley, Amundsen… Títo páni cestovatelia objavovali jednu krajinu celé roky, a nie tak, že niekde boli dva týždne a spokojne si spravili čiarku „Bol som“.

Prečo mi titul cestovateľ nevonia alebo cestovanie má viesť k pokore

Dnes sa robia rôzne nezmyselné súťaže, kto prešiel koľko krajín, ale aj provincií… Aj na Slovensku máme človeka, ktorý prešiel všetky krajiny na svete a je ticho, lebo si uvedomuje, že to nie je podstatné.

Niekto chce vidieť všetky kostoly v Ríme a niekomu stačí sadnúť si na kávu a vnímať atmosféru. Podstatné je, aký máš pocit ty a nie ten druhý. Dnes cestuje každý (minulý rok to bolo vyše 1,2 miliardy ľudí) a je to dobre. Teším sa z toho, ale cestovanie by podľa mňa by malo viesť k pokore a neškatuľkovaniu sa.

Hľadáš cestovateľské itineráre? Inšpiruj sa niektorými z mojich ciest

  1. Dobrý článok, tak ako je u Martina zvykom 🙂
    Pravdou je, že dnes sa už cestovateľom nazýva už aj ten, kto bol dvakrát v Chorvátsku a raz na Zanzibare. Súhlasím s tým, že netreba ľudí nijako škatuľkovať, každý nech si cestuje ako mu pasuje.
    Tak kto je vlastne cestovateľ? Tiež som si túto otázku položil, keď som bol v Livingstonovom múzeu v Zambii pred cca dvoma týždňami. Na takých sa nik nechytáme. Už nik z nás nemôže byť ako Livingstone, ako Cook, ani ako Beňovský či Štefánik. Lebo svet už je prebádaný. Až sa mi mozog zastavuje, keď si predstavujem, ako museli cestovať oni – bez poriadnych máp, znalosti terénu, ľudí, kultúry, chorôb… o internete ani nehovorím 🙂

    Podľa mňa, cestovateľ je každý, kto cestuje. A otázka je už potom len to, ako cestuje a aký „stupeň“ cestovateľa to je. Aj športovci sú amatérski – tí čo to robia len tak pre seba a potom tí, čo súťažia, na rôznych úrovniach. V okresných ligách či na olympiáde. Slávni starí cestovatelia sú takí olympíjski víťazi, Martin a podobní „blázni“ (to myslím v dobrom, lebo nie každý má gule vybrať sa sám cez pol zemegule a mimo turistických destinácií) sú takí reprezentanti o level nižšie, my – bežní cestovatelia – si hráme svoje okresné či krajské ligy a ostatní si cestujú tak v pohodičke, raz za čas, niekde kde je o nich postarané.
    Hlavne, že sme všetci spokojní. Ako vraví môj dobrí kamarát z Lužianok: „Každý sme iný a práve preto je tento svet taký krásny“ 🙂

  2. Tak fóra sú odjakživa na to, aby sa tam ľudia hádali a vylievali si srdiečka 🙂 Neviem, či ešte na nejakých funguje nejaká normálna konštruktívna diskusia.

    Súhlasim, že škatuľkovanie je blbosť a nech si každý cestuje ako chce. Ale nech to je s pozitívným dopadom https://www.heroes.sk/ivana-greslikova-rozhovor/ – o tom proste musíme hovoriť viac. A sme za to zodpovední všetci, ktorí trávime veľkú časť roka v zahraničí.

    Ale tak zasa prečo nazývať cestovateľov len velikánov? Veď všetci, ktorí cestujeme, sme cestovatelia 🙂 Ja neviem, prečo sa všetci nejak týmto názvom bránia. Veď všetko sa nejak volá a nikomu sa nechce o tebe hovoriť ako o tom „ktorý, veľa cestuje, ale zasa nie až tak veľa, aby to bol cestovateľ…“ 🙂

    Chápem, čo si chcel článkom povedať, ale príde mi to ako zbytočný výlev na nejakých porovnávačov / hejterov z diskusných fór. Si si mohol z toho ušetriť stres 🙂 A toto nie je hejt, ale len úprimna odpoveď na článok. Tiež som sa z takých vecí kedysi stresovala a radšej to už nerobím.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Zdieľaní