Mal som čas a chcel som si prejsť málo navštevované oblasti, ktoré ani moji kamaráti poriadne nepoznali. Otázka bola, ako ísť, aby to bolo trochu originálne.
Minulý rok sme v Laose prešli 500 kilometrov na motorkách. Práve týmto tradičným dopravným prostriedkom tam jazdí takmer každý. Od detí po babičky. Ochutnal som tento druh cestovania a veľmi mi zachutil.
Ešte musím povedať jednu základnú vec. V motorkách sa vyznám ako koza petržlenu a okrem cesty v Laose mám nulovú skúsenosť. Ale keď to zvládnu laoské babičky, musím to zvládnuť aj ja.
Požičal som si Vespu, ktorá spĺňala moje najzákladnejšie cestovateľské požiadavky. Je plne automatická, vyzerá sexy (aspoň podľa mňa) a hlavne je tak jednoducho ovládateľná, že laoská babička by to vedela odšoférovať okamžite. Nasadil som prilbu, otočil kľúčikom a vyrazil na cesty.
Itinerár
Mojím cieľom bolo vidieť čo najviac zaujímavých vecí. Napriek tomu, že motorka vytiahne nad 100 km/h, ja som sa jazdil pre mňa vražedných 50 km/h.
1.deň: Z Liptovské Jána som si to namieril na jeden z najväčších folklórnych festivalov – Východná. Ani nie o päť kilometrov ma však zastavili policajti. Chytila ma panika. Veď prilbu mám, 70 km/h nevytiahnem, ani keby som sa zjašil. ,,Môžeme si tú motorku odfotiť?“ Neveril som, že som tak zaujal, aby si policajti fotili žltý blesk, na ktorom sedím. Od tohto momentu ma každú hodinu niekto fotí, zdvíha palec a najviac ma potešilo, keď mi ,,harlejáci“ zdvihnú prst. Som kráľ na ceste – Born to be wild!
2.deň: Smer Spišský hrad, ktorý patrí medzi najväčšie hrady v Európe. Áno, je to hanba, že vo svojich 37 rokoch som ešte nevidel tento skvost. Idem si to po krásnych cestách s výhľadom na Tatry. Neviem, prečo sa nadáva na naše cesty. ? Krásne a bez výmoľov a na motorku široké až-až! A musím povedať, že som bol prekvapený, ako sú ohľaduplní slovenskí vodiči. Žiadna nebezpečná situácia. Z Liptovského Jána k Spišskému hradu mi to trvalo cca 2,5 hodiny. Na hrad som sa vyviezol a dokonca som to zaparkoval na hradnom nádvorí. Zas som bol za atrakciu, že kto to sem prišiel na žltej Vespe.
Noc som strávil v Spišskom Podhradí v hoteli, ktorý bol celkom prázdny. Tu som sa stretol s jedným Španielom, ktorý nechápal, ako je u nás lacno. Pivo za 80 centov? Odrazu videl svetlo na konci tunela a v triezvom stave som ho ten deň už nevidel.
3.deň: Smer Bardejov a drevené kostolíky. 88 kilometrov zo Spišského Podhradia do Bardejova dávam cez rôzne cesty a necesty. Žiadne autá, krásna príroda, zákruty, proste jedna báseň. Keď prídem do Bardejova, neviem sa vynadívať, čo tu na Slovensku máme. Keby toto bolo niekde v Japonsku, už sú tam milióny turistov. Ale bomba tohto dňa sú drevené kostolíky okolo Svidníka.
Vedel si, že v pohraničí medzi Slovenskom a Poľskom je vyše 80 drevených kostolíkov? Tušil som, že sú, ale nie toľko! Objavil som Ameriku! Doteraz som žasol nad dreveným kostolíkom v nórskom Lome, ale ten sa môže schovať. 🙂
Celosvetovú hodnotu majú najmä drevené kostoly Karpatského oblúka, ktoré boli v roku 2008 zapísané do UNESCO: rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej a popri tom ďalšie nádhery v malebnom prostredí.
A viete, čo ma ešte fascinuje? Že keď prídeš ku kostolu a je zavretý, je tam napísané: ,,Ak chcete kľúče od kostola, choďte za pani Helenkou do domu číslo 22.“ Chápete?
Neďaleko Svidníka je ešte Dukliansky priesmyk, kde stretávam Poliaka, ktorý si fotí moju Vespu, keď som v obchode. Dáva mi technické otázky a ja sa tvárim, že nerozumiem. Mne stačí vedieť, že je to automat a ide to.
4.deň: Posledný deň, keď idem cez Starú Ľubovňu do Kežmarku. Počas cesty prší, a tak zastavujem v miestnom hostinci. Už som si zvykol na rôzne pohľady, ale keď štamgasti v jemnom alkoholickom opojení pozerajú môj stroj a spýtajú sa ma, že či som Majka z Gurunu… Milujem to tu!
Zhrnutie:
- Celkovo som prešiel 452 kilometrov za 4 dni.
- Benzín 95 ma vyšiel na 22 Eur.
- Zadok ma nebolel ani raz (druhá najčastejšia otázka).
- Vrátil som sa tak nadšený, že na motorke pôjdem budúci rok po Európe. Neveríš? Uveríš!
Ak hľadáš spôsob, ako prejsť naše Slovensko, skús to hoci na motorke. Hoci aj na Vespe! Celá Ázia chodí na motorkách a keď som to zvládol ja, dáš to aj ty. Ver, že ten zážitok stojí za to.
Autor
Čítať viac článkov