Ktoré otázky od ľudí ma rozosmiali ako sprievodcu

V cestovnom ruchu som pracoval ako sprievodca vyše 13 rokov. Boli to krásne roky, na ktoré nikdy nezabudnem a tá práca mi dala do života veľmi veľa. Nielenže som precestoval kus sveta, pripravoval cesty, ale aj spoznal veľké množstvo ľudí s rôznymi osudmi a príbehmi. Naučil som sa riešiť xy krízových situácií, orientovať sa na neznámych miestach, počúvať svoj šiesty zmysel.... Prosto to bola skvelá škola, na ktorú nedám dopustiť.

Niekto si povie, že sprevádzať ľudí je náročné. Je, ale mal som to šťastie, že klienti boli vždy veľmi dobrí. Sem-tam sa však vyskytli „zaujímavé“ otázky, ktoré dnes vyvolávajú úsmev, priam výbuch smiechu? Niekedy asi zapracovala únava, časový posun, ale niekedy to klient myslel aj vážne. Tu je deväť najvtipnejších otázok, ktoré som dostal od klientov a jeden môj poriadny brbt (aby to nevyzeralo, že ja som dokonalý). Toto sú otázky, ktoré ma rozosmiali ako sprievodcu počas 13 rokov.

Šinkanzen – Japonsko

Ak na trase Tokio – Hirošima (814 km) sedíš po pravej strane v smere jazdy, tak asi po 43 minútach, keď vyjdeš zo stanice Tokio, pri dobrom počasí sa objaví bájna hora Fudži. Vtedy každý vytiahne fotoaparát, kameru či foťák a chce si ju čo najlepšie odfotiť.

Klient, ktorý bol zo Žiliny, sa však začal rozhorčovať, prečo sa nedá  otvoriť okno, lebo on si chce spraviť dokonalý záber. „Vlak ide rýchlosťou 320 kilometrov a tlak by vám odhodil fotoaparát.“ Môj argument však neprešiel. Dostal som spätný slovný úder, že na Slovensku máme teda lepšie vlaky, kde sa okno otvoriť dá!

Ktoré otázky od ľudí ma rozosmiali ako sprievodcu

Letisko – Bejrút

Poznáš to. Sem-tam musíš pri odchode z krajiny vyplniť rôzne nezmyselné papieriky. Niekto to vyplní za minútu a niekto sa trápi aj pol hodiny.

Pri kolónke SEX (pohlavie) klient nič nezaškrtol, ale napísal MAL SOM. Najprv mi napadlo, že si chce vystreliť z colníkov, ale on to myslel smrteľne vážne?

Rio de Janeiro

„A ten pán s rozpaženými rukami je kto?“ Otázka kňaza v Riu de Janeiro pri pohľade na sochu Cristo Redentor (Kristus Vykupiteľ).

Ktoré otázky od ľudí ma rozosmiali ako sprievodcu

Peking

Stojíme na Čínskom múre a zamyslený klient mi položí zákernú otázku. „Martin, tu v Číne ako zapadá slnko? Horizontálne či vertikálne?“ Keď som sa začal smiať, pohľad klienta ma presvedčil, že musím odpovedať seriózne…

Ktoré otázky od ľudí ma rozosmiali ako sprievodcu

Lima

V Južnej Amerike na trase Lima – Quito klientom vysvetľujem, že nás čaká 40-hodinový autobusový presun. „Ten presun je denný či nočný?“ Zachránil ma zvyšok skupiny, ktorá spustila salvu smiechu skôr, ako som dokázal odpovedať. Klient pochopil, čo sa spýtal a začal sa smiať spolu s nami. Zavládla dobrá nálada.

Táto otázka potom držala celú skupinu až do konca výletu.

Suzhou ­– Čína

Uprostred čínskeho mesta Suzhou (rozumej: 5-miliónová dedina) okradli jedného zo slovenských krajských poslancov: „Martin, okamžite volaj policajtov. Nech zablokujú ulicu a nájdu lupiča.“

Keďže mesto má asi toľko, čo naše drahé Slovensko, ulica v centre bola primerane tomu frekventovaná. Argument, že musíme stihnúť odchod vlaku do Xianu, nezabral: „V takom prípade žiadam z titulu svojej funkcie, aby bol vlak pozastavený.“

Vtedy som sa vnútorne nasral a možno to vyznelo drzo, ale pomohla otázka: „Vy môžete z titulu funkcie pozastaviť vlak na Slovensku?“ Klient bol ešte dlho na mňa nahnevaný za arogantnú odpoveď, ale na otázku som nedostal odpoveď.

Buenos Aires – Argentína

Na letisku v Buenos Aires vítam skupinu, ktorá už vyzerá poriadne nahnevaná, a to sa ešte nezačal výlet… „Prečo sme neboli upozornení, že letíme nad rovníkom? Chceli sme si ho odfotiť!“

Na um mi nezišla žiadna lepšia reakcia, iba sľub: „Ak si ho pri ceste naspäť dokážete odfotiť, cenu za celý zájazd vám vrátim.“

Nepál Sledujeme západ slnka pod Everestom z nepálskej strany. Slnko zapadlo a oznámim skupine, že sa stretneme na večeri. Vtom sa z davu prekvapene ozve: „A po západe slnka bude Everest vysvietený?“

Ktoré otázky od ľudí ma rozosmiali ako sprievodcu

Peking

Okruh Čínou cez mestá Hongkong, Šanghaj, Xian a Peking bol bez problémov. Až na konci prehliadky v Pekingu príde nasrdený študent čínskej medicíny z Bratislavy: „A kedy nám ukážeš Potalu a Tádž Mahal? Preto som vlastne do Číny prišiel!“

No a aby to nevyzeralo, že len ja som dokonalý…

Tibet

Nadránom ma zobudí nielen mocné búchanie na dvere, ale aj silné zemetrasenie, ktoré prekvapilo všetkých v hlavnom meste Tibetu. Unavený otvorím dvere, a tam právom vystrašený klient s otázkou na perách, čo to bolo.

Keďže mne sa strašne chcelo spať, zahlásil som, že to bolo zemetrasenie a najbližšie príde až o 8 a pol hodiny. Klient šiel spokojný spať a keď som zatvoril dvere, uvedomil som si, akú blbosť som povedal. Ako môžem vedieť, kedy príde ďalšie zemetrasenie?

Vďaka tomu celá skupina sladko spala, ale celá Lhasa od strachu spala vonku…

Prečo mi titul cestovateľ nevonia? Prečítaj si v článku na Travelistane.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.

Asi presne pre toto by som nechcela byt sprievodcom, pocuvat hlupe argumenty 😀

Strašne dobré historky, Martin. Takéto príbehy by si mohol uverejňovať na pokračovanie, by sme sa pobavili. 🙂