Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Letná inšpirácia na trek? Niekam, kde to nie je ďaleko, ale chcel by si mať pocit exotiky? Čo tak Rumunsko a jeho krásne pohoria? Horská turistika v Rumunsku patrí medzi zážitkové treky. V tomto článku sa dozvieš všetky potrebné informácie ohľadom trekov do Rumunska.

Rumunsko nie je bezprostredný geografický sused Slovenska, máme však toho veľa spoločného. Ak preskočím porovnávania v ekonomike, členstve v EÚ a rozsahu korupcie, ostane mi priestor na opis príjemnejšej témy – príroda. Všetko horské v našich krajinách majú na svedomí Karpaty, obrovské európske pohorie, ktoré si svoje najvyššie a najkrajšie časti vyhradilo práve pre Slovensko a Rumunsko. My sa pýšime najvyšším vrchom Karpát (Gerlachovský štít, 2655 m n.m.), Rumunsko však počtom dvojtisícových vrcholov nezaostáva.

Hrebene rumunských najvyšších horských celkov už na prvý pohľad pôsobia menej dramaticky ako Tatry. Nižší počet exponovaných úsekov z nich robí raj pre zdolávanie horských hrebeňov.

Vlastnú skúsenosť mám z pohoriami Bucegi, Retezat a Fagaras, kde posledne menovaný zahŕňa i rumunský najvyšší štít Moldoveanu (2455 m n.m.).

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Doprava

Najaktraktívnejším mestským “base campom” pri horskej turistike v Rumunsku sú mestá SibiuBrašov. V oboch prípadoch ide o staré zachovalé mestečká, ktoré v minulosti založili a zveľadili nemeckí obchodníci a baníci. Všetky tri spomínané pohoria sa nachádzajú v regióne, ktorého názov pozná celý svet – v Transylvánii.

Letecky sa k rumunským najvyšším horám dostanete príletom na letisko v Sibiu, z ktorého máte hory Fagarasu na dosah ruky. Z Viedne tu lieta Austrian Airlines, kde za vyše hodinový let zaplatíte cez 200€.

Zaujímavá je i možnosť cestovania vlakom. Priamo z Viedne jazdí nočný lôžkový vlak do Bukurešte, ktorý prechádza aj cez Sibiu a Brašov. Ak nasadnete o siedmej večer na viedenskej stanici, po štrnástich hodinách sa ocitnete priamo pod fagaraskými končiarmi v Sibiu. Nie ste priaznivcom nočného cestovania? Z Budapešte chodieva vlak Eurocity Transylvania, ktorý končí v meste Brašov a stojí i v Sibiu. Odchádza o deviatej ráno z Budapešte, máte na neho prípoj z Bratislavy – EN Metropol o 05:54 ráno. Z Košíc je to s vlakom zložitejšie a pri plánovaní mi vhodné spoje nenašlo.

Brašov

Brašov

V prípade, že cestujete viacerí, je cenovo najvýhodnejšie cestovať autom. Z Bratislavy sa do Sibiu zvezieme za necelých 8 hodín, zo 750 kilometrovej vzdialenosti je väčšina po kvalitnej diaľnici, dokonca aj v Rumunsku. Z Košíc budete v Sibiu pri vzdialenosti 550 kilometrov o hodinu skôr. Brašov je ďalšie dve a pol hodiny jazdy po ceste prvej triedy. Kvalita ciest je i mimo diaľnic na dobrej úrovni. Brázdenie transylvánskych ciest mi pripomínalo opravené úseky slovenských vozoviek, kde sa pohľadnicovo krásna krajina strieda s nevkusnými billboardami. Dodržiavanie maximálky je vecou vkusu a sily motora, no divoký ázijský štýl jazdy vám tam nehrozí, preto cestu zvládnu aj menej skúsení vodiči.

Prečo ísť na trek práve do Rumunska?

Keď sa Slovák nechá zlákať na horskú turistiku mimo Slovenska, Alpy sú najčastejšie spomínaným pohorím v itinerároch. Je to pochopiteľná voľba, vzhľadom na skvelú dostupnosť a kvalitu služieb, nehovoriac o estetickom aspekte každého alpského vrchu. Rozvinutosť služieb je však aj dôvodom pre vynechanie západných destinácií. Alpské chodníky sú lemované horskými chatami, možnosti bivakovania vo voľnej prírode sú pre pešich turistov prísne regulované a nemálo destinácií má väčší počet turistov na meter štvorcový ako Kriváň počas národného výstupu.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Pohorie Fagaraš

Rumunské hory rozhodne nie sú neprebádané, aj tu existujú predimenzované developerské projekty a v najznámejších častiach ani nezaparkujete. Ak si však veci dobre naplánujete a budete ochotní zájsť ďalej ako je stanica lanovky či reštaurácia, zažijete pravú horskú divočinu. Hrebene rumunskej časti Karpát nie sú posiate horskými chatami, v počte útulní však rozhodne nezaostávajú. Ako bolo spomínané vyššie, najvyššie položené chodníky neznamenajú pre pešieho turistu technicky zložité prechody (v prípade priaznivého počasia). Je to vďaka faktu, že Rumunské Karpaty sa nachádajú o pár rovnobežiek južnejšie.  Ak by som to mal porovnať so Slovenskom, tak ak prechádzate popri Varful Moldoveanu (2544 m n.m.), terén vám skôr pripomína Nízke Tatry či Malú Fatru než Vysoké Tatry. Pre tzv. hrebeňovkárov sú rumunské pohoria ako pre korčuliarov zamrznuté jazero.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Jazero Bolboci

Kam ísť?

 Pohorie Bucegi

Najlepšie sa mudruje o veciach, ktoré si človek zažil na vlastnej koži. Naša štvorčlenná partia si vzala za cieľ navštíviť pohoria Bucegi, Fagaras a Retezat. Nakoľko nepohrdneme ani výhodami pekného mesta, veľmi nám padlo vhod, že mesto Brašov je blízko severných vrcholov Bucegi. Cesta z Bratislavy nám trvala necelých desať hodín vrátane prestávok. Rumunsko nie je súčasťou Schengenu, preto rátajte so zdržaním na maďarsko-rumunskej hranici, najmä v letných mesiacoch. Brašov, mesto o veľkosti Košíc, rozhodne stojí za viac ako len jednu povinnú noc pred vyrazením na túru. Historické centrum sa nachádza v útulnej doline, priamo zo starého mesta vás vyvezie na vyhliadkový kopec (a zelený park s možnosťou občerstvenia) kabínková lanovka.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Jazero Bolboci

Jej pohodlnosť sme nevyužili, nakoľko sa hore dá za necelú hodinu vyšliapať aj pešo upraveným a tienistým chodníkom. Ubytovať sa v meste dá na tisíc spôsobov, cez airbnb či booking sa dajú nájsť i celé apartmány. Strávili sme tam dvakrát po dve noci, kde sme za bývanie vo veľmi kvalitne zariadených apartmánoch platili okolo 70€ za noc (cena za celý apartmán, v oboch prípadoch išlo o zariadenia s dvomi spálňami). Konkrétne išlo o Central Premium Apartment a Lelia Residence Apartment, no podobných ponúk tam bolo určite viac. Mestský život sa nijak neodlišuje od toho v slovenských mestách, najesť sa môžete od rána do večera v reštauráciách a bistrách všetkého typu. Za seba môžem odporučiť Gratar Urban a Bistro de l‘Art.

Ak by sa vám zunovalo mesto Brašov, polhodinová jazda autom či autobusom vám prenesie priamo pod hrad Bran, Drakulov hrad, ktorý Rumunsko preslávil viac ako ovčie syry.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Mapa Bucegi

Čas nás tlačil a po dvoch nociach v Brašove sme vyrazili smerom do údolia Prahova, obľúbeného miesta Rumunov pre trávenie dovolenky v horách. Mestečká Busteni a Sinaia sú centrom zimných a letných horských športov. Bol pracovný deň na konci mája, preto nebol problém zaparkovať blízko stanice lanovky a nechať tam auto najbližšie tri dni. Samozrejme, za poplatok, ktorý však nebol nijak likvidačný pre naše slovenské peňaženky. Hore na hlavný hrebeň sme vystúpali pešo cez les, popri dráhe lanovky. V ruksakoch sme mali všetko na dve noci v stanoch, vrátane jedla a vody. Preto vyše kilometrový výstup dolinou nebol prechádzkou na kopec za domom. Bucegi má tvar podkovy obrátenej okrúhlou stranou na sever. Plán bol za tri dni prejsť hrebeňom od vrchu Babele (vrcholová stanica lanovky nad Busteni), vrátane najvyššieho vrchu Omul (2505 m n.m.), stočiť to smerom na juh, zostúpiť do údolia k vodnej nádrži Bolboci a následne vystúpiť k stanici lanovky nad mestom Sinaia. Koncom mája už na drvivej väčšine trasy nebol žiaden sneh a počasie nám umožnilo vychutnávať si výhľady na všetky nádherné údolia a okolité pohoria, vrátanie susedného Fagarasu.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Pohorie Fagaraš

Možností občerstvenia v pohorí je niekoľko. Priamo vo vrcholovej stanici na vrchu Babele je menší bufet. Na vrchole Omul je horská chata, v čase našej návštevy koncom mája sme tam boli schopní dostaťteplý čaj. V doline pri jazere Bolboci nájdete viacero reštaurácií a jednoduché občerstvenie vás počká aj na vrcholovej stanici lanovky nad mestečkom Sinaia.

Máme radi pešie výstupy, zostupy už však menej. Kabínková lanovka do Sinaia padla vhod, následne sme sa taxíkom za 8€ stihli odviezť do Busteni, kde nás čakalo naše auto. Tri dni v Bucegi boli za nami, pred nami bola najväčšia výzva – Fagaras.

Pohorie Fagaras

 Fagaras je pre Rumunsko národným pokladom. “Ukrýva” dve známe atrakcie: najvyšší vrch Rumunska Moldoveanu (2544 m n.n.) a pre motoristov populárny horský prechod Transfagarasan.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Pohorie Fagaraš

Prechod hrebeňa sa dá naplánovať zo západnej aj východnej strany. My sme sa rozhodli pre začiatok z východu, najmä preto, lebo aj pre tento trek je ideálnym štartovacím bodom mesto Brašov. Z Brašova sme sa zviezli taxíkom cez mesto Zarnesti k miestu s názvom Plaiul Foii (nadmorská výška 850 m n.m.). Cesta trvá približne hodinu a posledný úsek za Zarnesti bol ešte v roku 2017 v podobnom stave ako Bajkalská ulica pred opravou, len osemkrát užší. Taxikári túto cestu dobre poznajú, preto ak by pred vami predstierali znepokojenie z nekvalitnej vozovky, určite sa nenechajte nahovoriť na vyššiu cenu. Doviezli sme sa na parkovisko (napravo od cesty) pri reštaurácii, kde sme si ešte stihli dať neskoré raňajky a vôbec nie zlú kávu.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Fagaraš

Od reštaurácie je nutné sledovať červenú značku smerom na vrch Lerescu (1690 m n.m.), prvý vrch na hrebeni Fagarasu. Hodinu za ním, o dvesto výškových metrov vyššie, sa nachádza červenobiela útulňa kopulovitého tvaru. Pripomína mimozemský objekt, no po priblížení sa presvedčíte, že je to jednoznačne ľudského pôvodu kvôli odpadkom vnútri aj vonku. Žiaľ, okolie útulní na tomto pohorí nevypovedá o ľuďoch nič pozitívne. Mimo nich však príroda nevykazuje znaky poškodenia a určite by to nemalo nikoho odradiť od túry vo Fagarase.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Útulne sa v pohorí nachádzajú v ideálnej vzdialenosti tak, aby ste celý hrebeň vedeli rozdeliť medzi 5 až 7 dní. My sme sa rozhodli pre spanie v stanoch, pre ktoré tam boli ideálne podmienky (dostatok prameňov a rovných plôch). Na rozdiel od Bucegi, vo Fagarase sme našli zvyšky snehu, dokonca najvyššie položené jazerá boli z polovice zamrznuté ešte v čase nášho prechodu na prelome mája a júna. Zopár starostí nám sneh narobil pri traverzovaní strmých svahov, kde sme si museli na úsekoch dlhých pár desiatok metrov dávať pozor na každý krok. Paličky a turistické mačky s návlekmi sa ukázali veľmi užitočné. Počas letnej sezóny turistom okrem búrok nehrozia vážnejšie prekážky. Boli sme prekvapení, že na štvrtý deň sme našli vrchol Moldoveanu úplne bez snehu. K samotnému vrcholu treba prejsť asi štyristo metrov po skalnatom hrebeni, ktorý zvládnu aj menej skúsení turisti. Tam sme sa vzdali vyhliadky na dokončenie celého hrebeňa. Piaty deň by znamenal prechod druhého najvyššieho vrchu – Negoiu – ktorý však vyzeral byť na svojej najstrmšej strane úplne pod snehom. Na piaty deň hlásili búrky, preto sme predpoveď zahrnuli do svojich výhovoriek, prechod sme prerušili vo štvrtý deň a využili najbližšiu príležitosť zostúpiť z hrebeňa na severnú transylvánsku stranu. Pôvodný plán bol ísť priamo z Moldoveanu k chatám pri jazere Lacul Balea, ktoré leži takmer na vrchole prechodu Transfagarasan. Kabínkovou lanovkou sa viete spustiť o 700 metrov nižšie na parkovisko, kde je najbežnejšou voľbou zavolať taxi a ísť do mesta Sibiu, alebo sa zviezť s lokálnym dobrodincom, ktorý ma spoločnú cestu.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Naša trasa viedla okolo jazera Lacul Podrega, približne dve hodiny cesty z Moldoveanu. Tu sme sa rozdelili na dve dvojčlenné skupiny. Ja s kamošom sme zišli nekonečne dlhou cestou pod modrej značke až ku mestu Victoria, kde sme prostredníctvom dvoch stopnutých aút došli na stanicu v Ucea de Jos. Tam sme plánovali nasadnúť na vlak do Brašova. Žiaľ, zmeškali sme posledný priamy vlak, no ochotná pracovníčka železničnej zastávky nám poradila ísť osobákom do mesta Fagaras a odtiaľ autobusom. Autobusy však v ten deň žiadne nešli (štátny sviatok), preto sme zvyšných 70 kilometrov cestovali taxíkom. Auto nás čakalo v Brašove, odkiaľ sme po dvoch hodinách došli do Sibiu, kde nás už na ubytovaní čakali naši dvaja kamoši, ktorí mali vlastné dobrodružstvo po ceste červenou značkou od Lacul Podrega do Sibiu.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Sibiu

Pár viet k meste Sibiu… Po Brašove naše očakávania od Sibiu vzrástli, lebo bolo jasné, že Rumuni to s historickými mestami neodflákli a potvrdilo sa nám to i v stopäťdesiatisícovom meste severovýchodne od Fagarasu. Ubytovanie sme zvolili v apartmáne s pešou vzdialenosťou do centra. Zvolili sme Red Apartment Sibiu, kde sme za tri noci v dvojspálňovom objekte zaplatili 220€ (rozdelené medzi štyri osoby). Tu musím dodať, že som nocľah riešil cestou dole z hôr, cez booking.com mobilnú aplikáciu. To síce núkalo “last moment” zľavy, no ponuka bola, samozrejme, obmedzená.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Mapa Fagaraš

Krásne historické centrum určite stojí aspoň za jeden/dva dni pobytu. Neboli sme veľmi v nálade na miestne múzeá, no návšteva kostola stála za to. Podarilo sa nám zachytiť nacvičovanie nemeckého zboru a síce nikto z nás nie je muzikálny maniak, využili sme príjemné posedenie v tieni počas horúceho dňa. Výhľad na hory, v ktorých evidentne zúrila búrka, nás utvrdil v správnosti rozhodnutia opustiť hrebeň o deň skôr. Mesto netrpí núdzou o reštaurácie. Určite za ochutnanie stojí Cramal Sibiu Vechi, kávopičov potešia Kleines Cafe Sibiu a Arhiva de Cafea Si Ceai.

Nebyť búrkového počasia v horách, výjazd autom na vrchol Transfagarasanu by bol favoritom medzi plánmi na zabitie času. Stanovili sme si povinnné dva dni oddychu v meste, po ktorých nás čakal posledný a možno aj najkrajší výlet do Retezatu.

Pohorie Retezat

Výhodou všetkých troch opísaných pohorí je, že sa všetky nachádzajú na relatívne malom priestore. Aj preto nám pred výjazdom do Retezatu stačilo ráno vstať v Sibiu a presunúť sa autom za dve hodiny priamo do údolia pod pohorím. V Retezate sme mali v pláne stráviť dva dni, počas ktorých sme chceli prejsť okolo najväčšieho rumunského ľadovcového jazera Lacul Bucura a následne vystúpiť na najvyšší vrchol pohoria Peleaga (2509 m n.m.). Cesta autom viedla cez mesto Hateg, ďalej cez dedinku Nucsoara, odkiaľ sa po rozbitej ceste dá dostať na parkovisko pri chate Cabana Cascada (1000 m n.m.). Okolie je relatívne turisticky rozvinuté, v dané upršané ráno sme tam boli asi prvé auto. Cesta k jazeru vo výške 2040 m n.m. vedie cez krásny les, po ceste sú dokonca dve chaty (Cabana Pietrele, Cabana Gentiana). V oboch sa dá kúpiť jednoduché teplé jedlo a čaj. Predtým ako uvidíte jazero Bucura, musíte prekonať hrebeň vo výške 2200 metrov, čo pre nás nebol najpríjemnejší prechod kvôli silnému vetru a ostrým dažďovým kvapkám. Bola tak silná hmla, že sme jazero uvideli až keď sme si blízko neho skladali stany v extrémne silnom vetre.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Retezat

Tesne vedľa nás bol postavený žltý trojmiestny stan. Ani po dlhšej chvíli prípadný obyvateľ stanu nejavil  známky pohybu, či zvedavosti, kto sú jeho noví a jediní susedia. Napadlo nám preto, že by nebolo od veci zistiť, či sa v ňom niekto nenachádza. V bezprostrednom okolí vládlo veľmi nepriaznivé studené počasie, osamotený stan uprostred ničoho pôsobil takmer hororovo. Keď ani na naše hlasné volanie neprichádzala žiadna spätná väzba, zaliezli do svojich nôr a pri knihe pozorovali ako sa nám prehýbajú steny stanu.

Ráno nás čakal úplne iný svet, jazero a hory v ultra HD rozlíšení. Pár minút od nás sme našli väčšiu útulňu, ktorej traja obyvatelia boli vyriešením záhady opusteného stanu. Vedľa si sušili svoje premočené veci, ich predchádzajúci deň musel byt drsnejší ako náš. Po dvoch hodinách intenzívneho stúpania od útulne sme konečne dorazili na vrchol Peleaga. V okolí sa už síce začal dvíhať opar, predzvesť poobednej búrky. Našťastie sme ešte stihli zachytiť výhľady v plnej kráse.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Vrch Peleaga

Všeobecne sa dá povedať, že Retezat v danom období (prelom máj/jún) pôsobil najzelenšie, najdivokejšie a z pohľadu bordelu po turistoch aj dokonale čisto.

Po kilometer a pol dlhom zostupe z vrchu (najprv žltá, neskôr modrá značka) sme už neodmietli ani výhody obmedzenej kuchyne pri Cabana Cascada, pár metrov od auta. Po troch pohoriach a vyše stopäťdesiatich kilometroch v nohách sme by sme ocenili aj druhotriednu fazuľovicu.

Ešte v ten istý deň sme sa ubytovali  v meste Hateg (Vila Nicole, 45€ za dvojlôžkovú izbu s výhľadom na rieku). Toto nenápadné malomesto nie je pre turistu žiadnym lákadlom, ale ponúka všetko základné, čo od civilizácie očakávate – nocľah, potraviny, možnosť sa najesť. Na tak malé mesto sme boli prekvapený prítomnosťou reštaurácie ArtGrill Bistro. Na jahňacie a hovädzie špeciality ideálna.

Horská turistika v Rumunsku alebo kam ísť na trek

Mapa Retezat

Hateg bol poslednou dlhšou zastávkou počas nášho rumunského výletu. Medzi ním a Slovenskom (v našom prípade Bratislava) už ostávalo len miesto na raňajky (McDonald v meste Deva) a parádny obed (Fehertoi Csarda, blízko maďarskej M5 v blízkosti Szegedu, pre fanúšikov maďarských rybacích jedál odporúčam všetkými piatimi).

Výlet a všetky treky nám vďaka dobrej zostave a ideálnemu počasiu vyšli dokonale. Dva týždne sú, samozrejme, málo na všeobecné zhodnotenia Rumunska ako krajiny. Dovolím si však zopár postrehov, ktoré môžu byť potenciálnym návštevníkom nápomocné.

Ceny:

Rumunsko používa menu leu (RON), v súčasnom kurze 1 € = 4.665 RON (jún 2018). Náš pohyb a využívanie služieb prebiehali výlučne v Transylvánii, turisticky atraktívnom regióne. Ceny ani tu neboli prestrelené, za normálny obed v centre mesta (Sibiu, Brašov) sme dali od 3 do 7€. Pri ubytovaní sme sa nesnažili silou mocou šetriť, aj tak nás cena za noc vyšla medzi 17 až 27€ za noc (okrem poslednej noci to boli vždy veľké viacspálňové apartmány).

Ľudia:

Skúsenosť sme mali pozitívnu. V reštauráciách neboli arogantní, možno miestami bez úsmevu a prílišnej ochoty. Na horách i pod nimi boli všetci, s ktorými sme prišli do styku, ochotní poradiť, odpovedať na otázky, odviezť a chovať sa k cudznincom slušne. Dvakrát sme išli stopom, raz nás na stanici usmernila a poradila nám teta predavačka/výpravca v jednej osobe, majiteľ ubytovania nám dovolil nechať auto na 5 dní v jeho garáži (zadarmo) a pod.

Jedlo:

Pestrosť jedál v predajniach potravín bola ako u nás. Rumuni chovajú veľa oviec, čo sa odráža i na ponuke jedál v reštauráciách. Nechýbajú jedálne lístky v nemčine a angličtine. Ak plánujete vyraziť na dlhší trek, netreba vám všetko jedlo vláčiť zo Slovenska, ani keď holdujete zdravším potravinám, rôznym “fit” a proteínovým tyčinkám.

Mapy:

Web a aplikácia mapy.cz pokrýva všetko, čo vám rumunské hory ponúkajú. Značkované trasy, vzdialenosti a prítomnosť turistických chát a útulní bola vyznačená presne vo drvivej väčšine prípadov. Aj z toho dôvodu sme nehľadali žiadne tlačené mapy, stačilo si urdržiavať nabitý mobil.

Návrh itineráru:

 Deň 1: Jazda autom zo Slovenska do mesta Brašov (900 kilometrov, 9,5 hod. z Bratislavy; 700 kilometrov, 8 hod. z Košíc) a ubytovanie sa v meste (15-30€ osoba/noc)

 Deň 2: Prehliadka mesta Brašov (staré mesto, lanovkou/pešo na vrch Tampa)

 Deň 3: Ranný odchod do mesta Busteni, odtiaľ lanovkou/pešo na vrch Babele. Odtiaľ vyraziť smerom na sever po hrebeni, stanovať v sedle pred vrchom Omu.

 Deň 4: Pokračovanie túry po hrebeni Bucegi, ktorý sa stáča smerom na juh. Zostup k jazeru Bolboci, stanovanie na vhodnom trávnatom mieste kdekoľvek pri jazere.

Deň 5: Výstup od jazera Bolboci k vrcholovej stanici lanovky nad mestom Sinaia. Zostup lanovkou/pešo do Sinaia. Odtiaľ taxíkom do Busteni/Brašova. Ubytovanie sa v Brašove.

Deň 6: Prehliadka mesta Brašov (staré mesto, okolie vrátane návštevy hradu Bran)

Deň 7: Ranný odchod z Brašova cez Zarnesti do Plaiul Foii taxíkom (40 kilometrov, 1 hod.). Výstup na hrebeň Fagarasu a stanovanie/ubytovanie v útulni za vrchom Lerescu (prevýšenie cca 1000 metrov)

Deň 8-9: Pochod hrebeňom Fagarasu.

Deň 10: Výstup na Moldoveanu (2544 m n.m.). Zostup severnou stranou do najbližšej dediny. Odtiaľ taxíkom/autobusom/vlakom do Sibiu, prípadne návrat do Brašova po auto + presun z Brašova autom do Sibiu (150 kilometrov, 2,5 hod.). Ubytovanie v Sibiu (15-30€ osoba/noc)

Deň 11-12: Prehliadka mesta Sibiu (staré mesto, výlet na vrchol cesty Transfagarasan)

Deň 13: Ráno ochod ku Cabana Cascada (170 kilometrov, 2 hod. Cez mesto Hateg). Výstup a stanovanie pri jazere Bucura (2040 m n.m.)

Deň 14: Výstup od jazera Bucura na vrchol Peleaga (2509 m n.m.). Zostup k Cabana Cascada a odtiaľ autom k ubytovanie v meste Hateg

Deň 15: Odchod z Hategu na Slovensko (do Bratislavy 660 kilometrov, do Košíc 530 kilometrov)

Michal Šváb

Rumunsko nie je bezprostredný geografický sused Slovenska, máme však toho veľa spoločného. Ak preskočím porovnávania v ekonomike, členstve v EÚ a rozsahu korupcie, ostane mi priestor na opis príjemnejšej témy - príroda. Všetko horské v našich krajinách majú na svedomí Karpaty, obrovské európske pohorie, ktoré si svoje najvyššie a najkrajšie časti vyhradilo práve pre Slovensko a Rumunsko. My sa pýšime najvyšším vrchom Karpát (Gerlachovský štít, 2655 m n.m.), Rumunsko však počtom dvojtisícových vrcholov nezaostáva.

Som tridsaťdvaročný chalan, narodený na Spiši, momentálne pracujúci a žijúci v Bratislave. Cestovanie pre mňa znamená objavovať krajinu chodením a ak to podmienky umožňujú, tak chodením v horách. Voľný čas najradšej trávim v prírode, v horách, kde mi zväčša postačujú aj tie slovenské. Aj vďaka podobne naladenej partii kamošov už toho máme prechodené na tisíce kilometrov a do zbierky sme si mimo Európy zaradili aj moju doteraz najmilšiu destináciu – Kirgizsko – kde som mal to šťastie byť už trikrát a verím, že sa počet návštev ešte znásobí. Viac fotiek a ciest môžeš sledovať na michalsvab.blogspot.com alebo https://www.instagram.com/michsvab/

Máš rád treky? Čo tak málo známe, ale krásne Kirgizsko? Nechaj sa inšpirovať radami na trek do tohto Švajčiarska Strednej Ázie.

Ak by si chcel expresne pozrieť Balkán, pozri článok na Travelistane

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Zdieľaní