Ako nedostať hnačku

Pri ceste do zahraničia sa neraz obávame toho, aby sme nedostali hnačku. Nabaľujeme sa liekmi a niekedy zabúdame na prevenciu. V tomto článku nájdete rady ako sa vyhnúť problémom nielen s hnačkou, ale aj so základnými ochoreniami na cestách.

Pri našich cestách sa riadime týmito radami a musíme zatiaľ zaťukať na čelo, že ani v takých krajinách ako India či Bangladéš sme nič nedostali. Pochopiteľne, nič nefunguje na 100 percent a každý má niečo svoje odskúšané.

Prvé dni je naše telo viac náchylné na choroby, a preto by sme sa mali viac šetriť. Na telo vplýva hlavne časový posun, iné podmienky ako vlhkosť, zima, teplo. Aj keď si myslíme, že sme plní síl, netreba to hneď na začiatku prehnať.

  • Časový posun – základom je spánok. Ak je telo unavené, je viac náchylné na choroby. Preto ak letíte povedzme do Thajska a pristávate ráno, treba vydržať do večera so spánkom. Je to namáhavé, ale tak si najrýchlejšie zvyknete na posun. Ak by ste hneď zaspali po prílete, večer nebude vedieť zaspať.
  • Chladené nápoje – najviac žalúdočných problémov nastáva vtedy, ak si v krajine, kde je veľká vlhkosť – Thajsko, Vietnam, India atď. – dáte chladené pivko, alebo iný studený nápoj. Telo väčšinou dostane poriadny šok, ktorý môže byť sprevádzaný silnou hnačkou. Najlepšie je piť teplé nápoje ako je čaj, ktoré viac osviežia ako chladené.
  • Klimatizácia – naše telá nie sú navyknuté na vysokú vlhkosť spojené s vysokou teplotou. Väčšina krajín má vyklimatizované dopravné prostriedky, hotely, v ktorých sa nedá otvoriť okno, klimatizované reštaurácie a nákupné centrá. V kombinácii so spoteným tričkom to môže priviesť ďalšie oslabnutie tela. Odporúčame preto vždy mať pri sebe mikinu.
  • Imunita a zdravé črevá – Vašu imunitu posilnia a črevnú mikroflóru upravia probiotiká. Je vhodné brať ich už pred vycestovaním, exotická strava a rôzne cudzie faktory vám tak s menšou pravdepodobnosťou narušia poriadok v črevách. Probiotiká sú prospešné pri cestovateľskej zápche aj hnačke, a tak si radšej pribaľte nejaké aj do batohu. Imunitu vám posilní aj oregánový olej či citricidal/GSE, nehovoriac o tom, že tieto prírodné produkty majú aj iné blahodarné účinky. Odporúčame zobrať si so sebou na cesty aj nejakú tinktúru proti parazitom a na vnútornú dezinfekciu po jedle (my radi používame tinktúru z čierneho orieška/juglans nigra).

Strava

Najviac cestovateľov sa obáva stravy. Ako na to, aby sme si nepokazili drahocenné dni na cestách?

Najprv prvá rada od starých anglických kolonizátorov. Nejedzte to, čo sa nedá ošúpať, čo nebolo prevarené a navyše tomu ani nedôverujete.

  • Štipľavé jedlá – veľa ľudí si myslí, že štipľavé veci zvládne hneď na prvý krát. Naša kuchyňa nepoužíva toľko čili papričiek ako thajská či srílanská. Začnite preto radšej postupne a nie, že si dáte prvé najštipľavejšie jedlo hneď na začiatku cesty! Taká thajská polievka Tom Yam vás vie nielen potešiť, ale citlivé žalúdky aj poriadne podráždiť.
  • Ovocie – veľmi cenná rada je: nejesť ovocie, ktoré sa nedá ošúpať. Takisto, ak je ovocie ako ananás či dračie ovocie už ošúpané obchodníkom, tiež ho nejedzte. Poproste ho, aby vám ho pred vami ošúpal a nakrájal. Ak máte chuť na ovocie ako je hrozno, jablko či iné ktoré sa nešúpe, tak jedine, že si kúpite balenú vodu a poriadne ho umyjete. Podobne sušené ovocie je rizikové.
  • Reštaurácie – vôbec neplatí, že pekne vyzerajúce reštaurácie sú aj čisté. Vy totiž nevidíte to základné, čiže kuchyňu. My sa riadime pravidlom, že sa stravujeme tam, kam chodí veľa domácich a kde jedia aj deti. Aj domáci vedia, kde sa varí najlepšie.
  • Ľad – na ulici je malá pravdepodobnosť, že ľad bol spravený z nezávadnej vody. Vyhnite sa mu čo najviac. Aj keď vám donesú nápoj a v ňom je ľad, poproste ich, aby vám nápoj vymenili.
  • Umývanie rúk – asi to nemusíme príliš spomínať. Ak nie je vodný zdroj a mydlo, zídu sa vám hygienické vreckovky a antibakteriálny gél.
  • Vlastný príbor – v krajinách tretieho sveta nie je na zahodenie mať vlastnú lyžičku či vidličku.

Ak už dostanem hnačku čo robiť?

Prvá rada je v daný deň veľa toho nejesť a byť len na základných potravinách ako je suchá ryža, chlieb a čierny čaj. Žiadne ochutené, mastné a štipľavé jedlá. Dodržovať pitný režim ako je teplá voda alebo čierny čaj bez mlieka. Lepšie lieky proti hnačke ako tie naše sú miestne, pretože sú vytvorené na miestne prostredie. Ak však cestujete do krajín, kde zdravotná starostlivosť a lekárne nie sú na dobrej úrovni, odporúčame zobrať si nejaký liek proti hnačke, napríklad Endiex, Ercefuril, Smecta.

Každý pozná svoj žalúdok najlepšie. Niekomu sa nič nestane a niekto je viac citlivejší. Najlepšia rada je riadiť sa zdravým rozumom.

  1. Umývanie je samozrejmosť aj doma na Slovensku, ale neviem prísť nato prečo nejesť už olúpané ovocie. Prosím o hint 🙂

    • Myslíme to tak, že je lepšie jesť ovocie, ktoré si ošúpete po kúpe vy sami alebo ho ošúpe obchodník priamo pred vami. Ak totiž prídete k stánku a chcete si kúpiť ovocie, ktoré už bolo ošúpané bez vašej prítomnosti, nemáte istotu, že je hygienicky nezávadné. Samozrejme, ak kupujete banány, pomaranče a pod., to je v poriadku.

      • súhlas, mala som už pár skúseností, predavač nám chcel nanútiť ochutnať ovocie, z ktorého predtým odohnal stádo múch… všetko pekne olúpať pred vlastnými očami…

  2. Dominika says:

    Nam sa osvedcila slivovica pred kazdym jedlom. Podotykam, ze musi byt kvalitna, destilovana a nie liehovina! Ziadne zaludocne ani crevne problemy nehrozia. Nakolko nemam rada alkohol a neverila som tomu, pomohlo to a mohla som jest a pit uplne vsetko.

  3. Mne sa neosvedcilo nic 😀 zakazdym niekde dostanem hnacku a horucky,jedine v Thajsku nic 🙂 Teraz planujem Pamir Highway a uz teraz mam z toho strach,tam len tak lahko lieky asi nezozeniem 😀

    • Tomáš, ak idete na Pamir Highway krabičku liekov proti hnačke (napr.Endiex) si môžete pribaliť, nie? Dávajte si pozor, aby voda bola originálne balená. V Tadžikistane sa nám stávalo, že fľaše mali poškodený uzáver alebo spodok fľaše, a teda bolo jasné, že ich neskôr napĺňali. Inak by mal byť Pamír ok. Šťastnú cestu.

      • Endiex a podobne mi na cestach nikdy nepomohli,az miestne lieky a antibiotika…Ako ste nadmorsku vysku(chorobu) ?Planujem ist smer z Osh a dalsi den uz Karakul 🙂 zatial som nebol v podobnych vyskach.

        • Výšku sme v Karakule ani nikde inde v Tadžikistane nepocítili, ale to je veľmi individuálne, to asi viete. Ja (Marta) som tam bola aj pred dvoma rokmi a ani vtedy som nič necítila. Iba keď sa chystáte aj vyliezť na nejaký kopec, tak tam to (možno) pocítite. Pôjde sa ťažšie, dýchavičnosť a pod. Treba ísť hlavne pomaly. Viac o výškovej chorobe si prečítate v článku http://travelistan.sk/vyskova-choroba/. My osobne na výšku nikdy neužívamie žiadne lieky.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Zdieľaní